ŠPANIA DOLINA. História rudného baníctva v Španej Doline neďaleko Banskej Bystrice siaha zrejme až do čias eneolitu. Popri pozoruhodnom historickom dedičstve a množstve technických pamiatok, však baníctvo obci zanechalo aj ekologické záťaže. Sú to napríklad kontaminované stavby, či banské odkaliská. Na rozdiel od ostatných banských lokalít, však má sanácia starých banských diel dobrú úroveň. „Staré ekologické záťaže postupne likviduje štátny podnik Rudné Bane v Banskej Bystrici. Odstránili kontaminované stavby, lokality po nich už dali z veľkej časti do pôvodného stavu. Zrekultivovať sa podarilo aj odkaliská," povedal starosta obce Marián Slobodník.
Postup sanačných prác v Španej Doline kladne hodnotí aj Jozef Vozár z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied: „ V Španej Doline to ide dobrým smerom. Bohužiaľ, Slovensko má v oblasti sanačných prác po banských činnostiach obrovské nedostatky a niektoré lokality môžu predstavovať časované bomby," dodal. Geologická a banská činnosť nie sú podľa neho pod dostatočnou kontrolou, čo sa raz môže vypomstiť: „ Geologický odbor na ministerstve životného prostredia a často ani príslušné banské úrady v tomto smere nekonajú dostatočne," myslí si odborník.
Pravidelný monitoring je nevyhnutný
Špania Dolina je jednou zo slovenských lokalít, kde sa priebežne monitorujú geologické faktory životného prostredia.
„Takýto monitoring je z hľadiska vplyvu starej ťažby na životné prostredie nevyhnutý," povedal Jozef Vozár.
Obec chce využiť početné technické pamiatky pre turistický ruch. „Našou víziou je banícky skanzen, všetko však záleží od dostatku peňazí," povedal starosta. Mnohé pamiatky sa im darí postupne opravovať, pričom jedným z nositeľov tradície sa stalo aj združenie Banícke bratstvo. „Po stránke ekologickej nemáme s reštaurovanými objektmi problémy, tieto ohodnotili odborníci ako nezávadné," dodal.
Obec mohla pôvodne uvažovať aj o rarite - 300 metrov hlbokej šachte priamo na námestí. Tá sa však pred pár rokmi začala zosúvať. „Spôsobila to nekvalitná sanácia približne pred štyridsiatimi rokmi, práce sa museli urobiť nanovo. Aj na tomto príklade vidieť, aká je kvalitná sanácia banských diel dôležitá," povedal starosta.
V súčasnosti má obec veľké plány so sprístupnením najmladšej, približne dvestoročnej šachty. Turisti by z nej mohli časom vidieť aspoň niekoľko metrov vo vstupnej časti. Obec počíta s využitím eurofondov a podporou samosprávneho kraja v rámci rozvoja cestovného ruchu regiónu.
Až do eneolitu
História špaňodolinského rudného baníctva patrí k najstarším na Slovensku. Hoci podľa dostupných dokumentov otvorili prvé bane v 11. storočí, v oblasti sa zrejme ťažilo podstatne dávnejšie - už v časoch eneolitu. Náleziská medenej rudy s obsahom striebra preslávili obec v celej Európe a sláva malej obce vyvrcholila v stredoveku. V 18. a 19. storočí začala produkcia upadať a rok 1888 dal bodku za slávnou baníckou érou.
