BANSKÁ BYSTRICA. Zajtra v ranných hodinách nastane letný slnovrat. Ide o astronomický termín pre okamih, kedy Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Raka. V čase letného slnovratu začína na severnej pologuli leto, na južnej zima.
Ak ste priaznivcom astronomických zaujímavostí, nenechajte si zajtra popoludní ujsť zaujímavý program v Thurzovom dome, ktoré múzeum pripravilo v spolupráci s banskobystrickou hvezdárňou. Podľa Anny Solivajsovej zo Stredoslovenského múzea pripravili podujatie v rámci Medzinárodného roka astronómie. Letný i zimný slnovrat vždy lákali ľudí svojou tajuplnosťou a dodnes sa k obom termínom viaže množstvo zvykov, ktoré sa v jednotlivých krajinách sveta dosť odlišovali.
Letný slnovrat je na severnej pologuli zároveň najdlhším dňom v roku. Čím severnejšie, tým je dlhší čas slnečného svitu. Za severnou polárnou kružnicou nastáva polárny deň, kedy slnko vôbec nezapadá. Presne na severnej polárnej kružnici nastáva polárny deň iba raz do roka - v čase letného slnovratu. Za južným polárnym kruhom naopak prichádza polárna noc.
V múzeu vás čakajú zaujímavé svätojánske zvyky, hľadanie jánskeho pokladu a prednášky odborníkov.
Tajuplné jánske zvyky
S obdobím okolo svätého Jána sa spájalo množstvo ľudových zvykov, z nich mala väčšina korene ešte v predkresťanskom období. K najznámejším patrilo pálenie svätojánskych ohňov, pričom tento zvyk pretrváva v niektorých regiónoch Slovenska dodnes. Dievčatá sa v tom čase zvykli potierať jánskou rosou, ktorá im mala priniesť zdravie a krásu, mimoriadna pozornosť sa venovala zbieraniu liečivých bylín. Naši predkovia verili, že v období okolo Jána majú mimoriadny liečivý účinok. Zvláštna moc sa pripisovala aj papradiu- či čertovmu rebru, ako ho ľudia zvykli nazývať. Verili, že kvitne iba jediný raz v roku - v noci na svätého Jána a vtedy dokáže jemne svetielkovať. Ak mal niekto to šťastie, že ho našiel, malo mu otvoriť cestu k pokladom pod zemou.
Autor: eta
