Z pôvodnej architektúry Poník sa zachovalo iba torzo, obec chce ľudovú tradíciu približovať aspoň formou slovenských izieb.
PONIKY. Nová výstavba v posledných desaťročiach prakticky pohltila pôvodnú ľudovú architektúru Poník. Jej nositeľom je dnes už iba niekoľko stavieb, za najkrajší zachovaný ľudový dom v minulých rokoch odborníci oprávnene označovali malé súkromné múzeum uja Kapustíka.
Väčšina domov sa však nevyhla stavebným zásahom, ktoré boli často necitlivé. Hlavne v období socializmu sa zachovaniu kultúrneho dedičstva neprikladal význam a mnohé hodnotné stavby zbúrali, alebo úplne prerobili. Starostka obce Oľga Koscová hovorí, že ani dnes nemajú právomoc zasahovať do charakteru prestavby:
„Ani jeden z týchto domov nie je pamiatkovo chránený, takže v tomto smere nemá stavebný úrad ani pamiatkári žiadne právomoci usmerniť výstavbu. Je to výhradne záležitosť súčasných majiteľov budov," dodala. Odlišná situácia je v blízkosti vzácneho gotického kostola sv. Františka Serafínskeho, kde je vyhlásené aj ochranné pásmo pamiatky. Tu platia pre stavebné zásahy vymedzené pamiatkové pravidlá.
Bohaté ľudové tradície - predovšetkým kroje, remeselné a poľnohospodárske stroje a nástroje chce obec sprístupňovať aspoň formou dvoch slovenských izieb. Novinkou bude aj pamätná izba spisovateľa Štefana Žáryho, ktorý je rodákom z Poník.
„ Potomkovia pána Žáryho sa nám rozhodli venovať jeho osobné veci a časť pozostalosti, čo je pre nás mimoriadne cenné," povedala starostka.
Poniky sú v povedomí Slovákov akosi podvedome spájané s nájazdmi Turkov, čo reflektoval vo svojej poézii aj Samo Chalupka. Jeho báseň o Turčinovi Poničanovi zrejme vychádza z reálnej historickej udalosti. K najväčšej tragédii prišlo v roku 1678, kedy Turci odvliekli do zajatia približne 300 obyvateľov Poník. Menej známym faktom zrejme je, že okrem Sama Chalupku udalosť inšpirovala aj Jána Smreka, ktorý napísal podľa udalosti libreto opery Beg Bajazid.
Autor: eta