Vďaka projektom, ktoré v rómskej osade Lešť pri Ponickej Hute pripravuje už niekoľko rokov organizácia Priatelia Zeme - CEPA, sa podarilo objaviť niekoľko výrazných talentov.
PONICKÁ HUTA. Neveľká osada Lešť pri Ponickej Hute sa na prvý pohľad ničím nelíši od ostatných rómskych osád na Slovensku. Niekoľkoročná cielená práca s rómskymi deťmi a ženami však prináša ovocie. Vďaka nej sa podarilo objaviť niekoľko výrazných talentov, ktoré majú chuť vzdelávať sa a pracovať na sebe.
Ostatným deťom z osady to nedá: Keď to dokážu oni, skúsime to tiež. Na typické prázdninové leňošenie im preto ani neostáva čas. Ten je vyplnený nácvikmi divadla, tanečných choreografií, vzdelávacími a komunitnými projektmi. „Všetko je založené na dobrovoľnosti. Ak zistíme, že niekto sem chodí iba preto, aby zabil čas a kazí ostatným prácu, z aktivít ho vylúčime," hovorí koordinátorka projektu Jana Štefíková.
V čase našej návštevy leje ako z krhly a tak deti sedia v kultúrnom dome a debatujú na tému ľudských práv. Po chvíli im už ožívajú žilky a tak prejdú k tomu, čo im je najbližšie. Z veľkého kufra vyložia divadelné kostýmy a improvizujú. Benghale Čhave, čiže Čertovské deti nezaprú svoj rómsky temperament. Hoci im pár hercov z predstavenia Niečo z nášho života chýba, dokážu jeden druhého zaskočiť.
Pretancovať životom
Jana Štefíková deti pochváli, že projekt na divadelné kostýmy si vypracovali sami , čo ocenila aj nadácia Zdravé mesto Banská Bystrica a ich snahu podporila. Problém nemajú ani so zostavením krátkych choreografií, na ktorých sa sami podieľajú.
Päťnásťročná Zuzka Šimčíková patrí k najšikovnejším. Nedávno uspela aj na talentových skúškach, ktoré organizovala v Banskej Bystrici mimovládna organizácia Divé maky, zameraná na filantropiu a podporu talentovaných detí. Zuzke sebavedomie nechýba: „Talent mám, ale to je iba začiatok. Musím drieť, ak chcem niečo dosiahnuť," hovorí.
Pochádza zo šiestich detí a mama Želmíra jej snahu podporuje. Sama sa ako rómska líderka podieľala na viacerých projektoch. „Pre deti je to šanca, o akej sme my ani nesnívali. Môžu raz žiť celkom inak." Zuzka má vo svojej budúcnosti jasno. O chvíľu ju čaká letná škola, kde ich bude tanečným kreáciám priúčať Laci Strike. „Ak sa ukáže, že talent mám, už sa ma nezbavia. Chcela by som skúsiť konzervatórium v Košiciach," smeje sa.
Deviatačkou za dva mesiace
Peťka Berkyová je z iného súdka, hoci ani ona tancom nepohrdne. Kamaráti o nej zvyknú hovoriť, že je chodiaca encyklopédia. Skončila ôsmy ročník a počas dvojmesačných prázdnin chce zvládnuť celé deviatacke učivo. Ak na jeseň urobí pred komisiou skúšky, hneď by chcela nastúpiť na strednú školu. Najviac by sa jej pozdávalo gymnázium, kde je najviac hodín dejepisu. Ten je jej srdcovou záležitosťou.
„Pre ostatné deti sú takéto príklady veľkou motiváciou a tiež sa snažia," hovorí Jana Štefíková. Dôležitým bodom činnosti je aj dobrovoľníctvo. „Staršie deti sa napríklad učili, ako učiť tých mladších. Videli, koľko si to vyžaduje trpezlivosti, ale nevzdali to," dopĺňa koordinátorka. Dobrovoľníctvo by si chceli vyskúšať aj v Banskej Bystrici pri Slovenskom červenom kríži, či ďalších organizáciách.
