HROCHOŤ. Obnoviť aspoň časť z bývalej lesnej železnice medzi Kyslinkami a Vígľašom sa už dlhšiu dobu snaží občianske združenie Hrochoť. Iniciatívu pribrzdili podľa predstaviteľa združenia Dušana Holíka nielen sťažené podmienky pre získanie grantov, ale tiež nezáujem samospráv zapojiť sa do pomerne náročného projektu. Výnimkou je obec Očová, ktorá projekt podporuje.
„ Napriek tomu našu snahu nevzdávame a do budúcnosti s projektom určite počítame. Mohol by celému regiónu priniesť výrazné posilnenie vidieckeho turizmu, " dodal Dušan Holík. Úzkokoľajky sú na Slovensku obľúbené a aj táto Podpolianska by sa mohla oprieť o pomerne vysokú návštevnosť regiónu. Občianske združenie sa snaží v súčasnosti získať prostriedky aspoň na vypracovanie štúdie, ktorá by bola podkladom pre samotný projekt. „ Odhadujeme, že táto štúdia by stála približne 3 300 eur, " dodal Holík. Samotná výstavba železnice by už bola finančne podstatne náročnejšia, keďže z pôvodnej stavby zostali zachované iba násypy. Koľaje po zrušení železnice rozobrali a odviezli.
Obnoviť chcú aspoň časť trate
Z pôvodných približne 25 kilometrov železnice má združenie v pláne obnoviť iba časť trasy od Očovej po Hrochotský mlyn. Obnovená trať by zasahovala do okresov Banská Bystrica a Zvolen a v budúcnosti nie je vylúčený ani projekt prepojenia tejto úzkokoľajky s obľúbenou Čiernohronskou železnicou. „ Nešlo by zrejme o priame železničné prepojenie, ale uvažujeme nad cyklotrasami, či turistickými cestami," dodal Holík.
Opustený mlyn
Hrochotský mlyn, pri ktorom by mala trasa obnovenej železnice v budúcnosti ústiť, je v súčasnosti opustený a chátra. Je majetkom obce Hrochoť, ktorá ho najprv plánovala využívať pre turistický ruch a rekreačné účely. Starostka Anna Čerhýňová potvrdila, že kvôli novým podmienkam v grantovom systéme sú nútení pripraviť zmenu projektovej dokumentácie . V mlyne bude zrejme sídliť pamätná izba ľudových tradícií a histórie obce.
„ S novými podmienkami sme sa dostali mimo záujmového územia, takže v pôvodnom projekte už nemôžeme pokračovať. Zvažujeme preto iné možnosti využitia mlyna a čakáme na zverejnenie výzvy, " dodala.
Zo starého mlyna dnes zostala iba budova, mlynské zariadenia nie sú zachované. Za socializmu mlyn užívalo družstvo a chovali tu dokonca ošípané.
Kone nahradil parný rušeň
Lesnú železnicu postavili na začiatku 20. storočia v niekoľkých etapách. Viedla z Vígľaša smerom k očovskej píle a do Kysliniek , mala niekoľko odbočiek, celková trasa merala približne 25 kilometrov. Využívala sa na zvážanie dreva, v menšej miere slúžila aj ako osobná doprava pre turistov a ľudí z lazov. Spočiatku ťahali vozne kone, neskôr ich nahradil parný rušeň. V roku 1975 železnicu lesný závod kvôli nerentabilnosti zrušil, koľajnice demontovali.