HEĽPA. Valcha, na ktorej sa zo surového súkna z ovčej vlny vyrábal postav - súkno na na mužské nohavice (chološne) a na najlepšiu obuv do suchej zimy, je funkčná. Pôvodne ju poháňal mlynský náhon, dnes elektromotor. Majiteľka valchy, osemdesiatročná Márie Poliaková naposledy spracovala súkno pre tanečníkov folklórneho súboru z Popradu.
TRANSPORT ZĎALEKA
„Kúpil to môj starý otec, mlynár Gordulič v tisícdeväťsto sedemnástom roku na Liptove. Už vtedy mala valcha veľa rokov. Čo však z nej, keď dnes nechcú ľudia robiť, ani kapce nosiť a vlnu radšej spália," posťažovala sa.
Vchádzame do novej, ešte nedokončenej prístavby. Pri stene sa kopia vrecia s vlnou. Čiperná majiteľka technickej vzácnosti názorne vysvetľuje, ako treba vlnu najprv počuchrať, pokrampľovať, stočiť na kúdeľ a priasť. Surové súkno sa tká na krosnách tak ako plátno alebo koberce. Technológia valchovania si vždy vyžaduje najmenej jednu „jamu" materiálu, čo je približne 50 kilogramov, alebo 20 metrov polotovaru. Výrobný proces namokro trvá s odstávkami 12 až 14 hodín.
ZABUDNUTÁ?
V týchto dňoch pracuje Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici na identifikácii technických pamiatok na Horehroní. Valcha z Heľpy tam svoje miesto má, na internetovej stránke obce však chýba. Do pozornosti návštevníkov ponúka festival, amfiteáter, skanzen , prírodné krásy, služby, hotel (aj súkromný), no valchu nie.
„Nič to. Kto potrebuje, ten si ma nájde. Taký jeden mi sem napríklad chodil vykladať, len nech sa o to starám, on sa postará, aby som dostala od štátu peniaze. Ale prestal chodiť... Veľa záujemcov bolo, čo ju chceli kúpiť. Nič nepredám. Je to starootcovská pamiatka. A čo by s ňou robili? Postavili do múzea ? Súboristi nechcú iné chološne, iba z valchovaného súkna."
