ŠPANIA DOLINA. Mimoriadne dômyselným technickým dielom vybudovaným medzi Prašivou v Nízkych Tatrách a baníckou obcou Špania Dolina pri Banskej Bystrici bol unikátny Špaňodolinský banský vodovod. V Starohorských vrchoch ho vybudovali v 16. storočí a bol najstarším a najdlhším svojho druhu na Slovensku.
Vyše 35 kilometrov
Privádzali ním vodu najmä pre pohon banských strojov v Španej Doline, voľakedajšej baníckej dedine. V Zlatej knihe baníctva z roku 1764 sa uvádza, že vtedy špaňodolinský banský vodovod meral 17 455 siah, teda vyše 35 kilometrov. Voda z neho až do 19. storočia slúžila predovšetkým na pohon banských ťažných strojov v siedmich šachtách v bohatom špaňodolinskom ložisku striebro - medených rúd. Funkčný zostal až do začiatku 20. storočia. Lesníci v minulých rokoch zrekonštruovali časť vodovodu nachádzajúceho sa na pôvodnom kamennom múriku v atraktívnej lokalite Izbica pod Jelenskou skalou pri obci Staré Hory, a to na frekventovanej turistickej trase medzi Donovalmi a Šachtičkami. Návštevník tam okrem iného nájde časti dreveného vodovodu, sochu "žliabkára", ktorý bol stáročia predstaviteľom originálnej lesnej profesie, informačnú tabuľu a oddychový altánok.
Unikátne vodohospodárske dielo
Špaňodolinský vodovod, ktorý je jedným z lákadiel pre turistov prichádzajúcich do tejto oblasti, privádzal vodu pre banské diela na Španej Doline, Pieskoch, Richtárovej a Starých Horách z povodia Váhu do povodia Hrona. Jeho trasa smerovala po vrstevnici s miernym spádom spod Prašivej cez Kozí chrbát, Donovaly - časť Bully, Bukovec, pod Jelenskú skalu, k dolnému Šturcu a odtiaľ na Španiu Dolinu. Orientačne sa odhaduje, že vodovod na distribučné miesto v sedle Dolný Šturec prepravoval 70 až 100 litrov vody za sekundu. Technická konštrukcia vodovodu bola pomerne jednoduchá a vysoko funkčná. V zložitom teréne vybudovali chodník široký 2,5 až 3 metre. V ňom bližšie k svahu, v zahĺbenie, alebo na podložkách - takzvaných peľstrách - uložili vzájomne začapované drevené žľaby dlhé približne 8 metrov. Zvlnený terén vyrovnali múrikmi, jarkami i zárezmi. V súčasnosti z vodovodu zostala okrem zrekonštruovanej neveľkej časti len viac či menej výrazná trasa s viacerými pozostatkami technickej úpravy terénu, akými sú zárezy, skalné galérie, násypy a kamenné múry.
Špaňodolinský banský vodovod, unikátne vodohospodárske dielo, má mimoriadnu kultúrno-historickú hodnotu, často však nedocenenú. Necelých sto rokov po tom, ako prestal plniť svoju funkciu, sa takmer vytratil nielen z krajiny, ale aj z povedomia obyvateľov.
