rozprávali s Ľubomírom Kelemanom, riaditeľom Útvaru hlavného architekta mesta Banská Bystrica.
Je podľa Vás správne, že v centre mesta pribudnú nové presklenné objekty s obchodmi a kanceláriami hneď vedľa historických a kultúrnych pamiatok?
Banská Bystrica má šťastie v tom, že má aj pamiatkovú rezerváciu, je to jasne definované územie a má svoje ochranné pásmo. Nemôžeme povedať, že je to konzerva, do ktorej sa nedá vstúpiť. Avšak, treba do nej zasahovať veľmi citlivo. Na Námestí SNP boli v stredoveku len solitérne úzke objekty a až postupne sa nadstavovali a spájali. Časom sa z neho stalo veľmi príjemné miesto. Je potrebné vnímať, že aj do radiálnych ulíc, ktoré vbiehajú do námestia a patria do pamiatkovej rezervácie, je možné niečo vložiť. Napríklad zámer postaviť na mieste bývalého kina Hviezda polyfunkčný objekt s podzemným parkoviskom, službami, administratívou a bytmi je veľmi dobrý. Je dôležité, aby nám historické jadro po piatej hodine večer, keď sa zavrú obchody, nevymrelo. Aby tam bol aj prirodzený život. Preto treba ponechať možnosť vstupovať do tohto územia tam, kde je možnosť plombovať priestor a pridávať kvalitu. Toto je podľa mňa pozitívny príklad. Sklo však nie je všeliek, je to prvok. My sme mali tiež výhrady k architektonickému riešeniu objektu, ktorý tam má vzniknúť. Ale ešte je dostatok času na to, aby sa to architektonické riešenie učesalo. Nečakajme však, že tam vznikne napríklad neogotika. Nebolo by správne, aby sme sa vracali do nejakého historizujúceho obdobia.
Nezmení sa charakter ulice?
Skôr sa doplní. Výraznou hranicou v urbanistickom vnímaní priestoru sú mestské hradby. Vo vnútri mestských hradieb bola intenzívna zástavba a objekty sú radené vždy jeden vedľa druhého, nie sú medzi nimi medzery. Voľnejšie radenie budov je práve na Skuteckého ulici, ale až za hradbami. Novú výstavbu chápem ako logické uzavretie urbanistického pôdorysu, ktorý je po obvode kompaktný.
Takto by mal vyzerať nový komplex na Skuteckého ulici.
Je šťastné, že objekt dvadsiateho prvého sotoročia bude hneď vedľa historickej bašty?
Je to štandardné. O architektúre by som veľmi nerád hovoril, pretože nie je do detailov zdokumentovaná, ako bude riešená. Je len povedaný princíp. Postup priradenia novej architektúry k pamiatke je štandardný. Potom je to už len o kvalite návrhu. Podobné vyplnenie preluky je plánované aj v Hornej Striebornej ulici. Územný plán centrálnej mestskej zóny v nej vytvoril predpoklad možnosti dostavby. Architektonické riešenie závisí opäť od kvality autora projektu a spoločnej koordinácie s pamiatkovým úradom.
Prechádza diskusiou aj architektonické riešenie?
Je odrazom autora, ktorý ho vytvorí. Keďže sme v pamiatkovej rezervácii, tak je zo zákona garantom aj krajský pamiatkový úrad, ktorý veľmi jasne definuje, akým spôsobom sa architektúra má riešiť. My do toho zasahujeme z pohľadu mesta, v ktorého záujme je mať kvalitu.
Ďalším príkladom je predajňa elektrospotrebičov na Dolnej ulici. Tá veľmi nezapadá do celkového rázu ulice.
Keď si kladieme otázku, či táto architektúra je dobrá alebo nie, treba si položiť aj otázku prečo tam je a kedy vznikla. Dnes ju už treba akceptovať a robiť kroky, aby sa kvalita výrazu architektúry nezhoršovala, ale zlepšovala. Doba doniesla tú hmotu ako plombu v preluke a už je tam.
Práve zahusťovanie priestoru v meste mnohým prekáža.
Radšej hovorím o logickom dopĺňaní priestoru, keď viem vložiť kvalitu, ktorá pozdvihne priestor nielen funkčne, ale aj kvalitou architektúry. V tom nevidím nič zlé, práve naopak. Naše sídliská vznikali v určitých etapách a vznikali „skokom". V tom čase bola typológia a stavebné objemy jasne nadefinované. Zhruba v 60tych, potom v 70tych a 80tych rokoch boli konštrukčné sústavy pre bytové domy, ktoré hovorili o tzv. sekciovom dome, aditívne radených sekciách a potom bodové výškové domy. Sídlisko vznikalo z dvoch architektonických prvkov, ktoré sa poukladali na rovinu. Tým pádom vznikli riešenia, ktoré boli poplatné podmienkam doby. To znamená, že architekt nemal možnosť výberu a variovania viacerých stavebných sústav a materiálov a teda mal obmedzené možnosti. Preto vznikali priestory, ktoré mnoho krát neboli urbanisticky ukončené, teda takéto priestory vykazujú možnosť vkladania kvality formou dostavby alebo preluky.
Aj dnes vznikajú sídliská, ktoré sa na seba podobajú.
Každá doba má trendy. Nechcem hovoriť o nejakom dnešnom vyhranenom architektonickom slohu. Sú tu prvky, ktoré sú nové a dnešný architektonický prejav sa síce podobá, ale architekt má oveľa väčšiu škálu možností, pretože nemá nadiktované dva typy domov.
Nesúvisí zahusťovanie skôr s ekonomickým faktorom? Je jednoduchšie a lacnejšie stavať niekde, kde už je vytvorená infraštruktúra, než na periférii, kde nie je.
Určite áno. Ale veľkosťou mesta sa logicky mení aj jeho merítko. Čím viacej do centra, tým viacej sa hustota, merítko dvíha. To je normálny vývoj. Musí to však priniesť kvalitu. Sú aj zóny, ktoré majú voľnejšiu zástavbu, ale tie sa dostávajú na okraj sídla.
Je podľa Vás citlivo zvážené umiestniť novú výškovú budovu na Úsvite kúsok od ESC?
Je to jedna z brán do Fončordy a už dnes sú tam rôzne typy stavieb. Princíp, že sa tam vymení dnešná „kvalita" služieb, za novú, považujem za správny. Opäť je to už len otázka kvality návrhu, do akej miery sa autor vysporiada s väzbou na okolie. Musí v ňom akceptovať všetky technické normy, ktoré súvisia s bývaním a životným prostredím, ako je hluk, oslnenie, a tak ďalej. Prestavbu teda považujem za správnu, o architektúre sa dá diskutovať.