STARÉ HORY. Sú však aj zvieratá, ktoré neprečkávajú zimu v stave letargie v brlohoch, ale každý deň musia zháňať potravu, aby prežili. "Ak chcú prežiť nástrahy zimy, kedy je v prírode núdza o potravu, musia si už teraz robiť jej zásoby. Veverice stromové sú známe svojím zvykom napichávať si huby na suché vetvy stromov a takto si ich nasušiť na zimu. Niekedy si robia zásoby aj zo šišiek stromov.
Drobná lesná myš ryšavka žltohrdlá sa zasa predzásobuje na zimu bukvicami, ktoré si znáša do podzemných úkrytov alebo aj do bútľavín v stromoch. Chrček poľný a syseľ pasienkový si do svojich zimných príbytkov tiež naznášajú semená a plody, aby sa mohli nakŕmiť, keď sa počas zimy zobudia," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanicu Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied Miroslav Saniga. Dodal, že aj mnoho vtákov sa prezásobuje na zimu. Sojky škriekavé sa rady zásobujú žaluďmi, ktoré skrývajú do machu alebo strúchnivených pňov, pričom jedna sojka ich tam nanosí aj niekoľko tisíc.
Orešnice perlavé si úkryty zapĺňajú lieskovými alebo limbovými orieškami. Zásoby si na zimu robia aj brhlíky lesné a väčšina sýkoriek. Niektoré sýkorky do najrozličnejších skrýš za odškerenú kôru či do machu dokážu uskladniť až pol milióna kusov hmyzu v rôznych vývojových štádiách. Je to výkon hodný obdivu nielen z hľadiska ich usilovnosti, ale aj z ekologického aspektu boja proti škodlivému hmyzu. Zvieratá i vtáky majú veľmi dobrú priestorovú pamäť a svoje uskladnené zásoby dokážu nájsť aj pod hrubou vrstvou snehu. Nie všetky však skonzumujú, a tak potom bukvice, žalude či limbové oriešky vyklíčia. Takto vlastne tieto živočíchy pomáhajú rozširovať sa krom i drevinám na nových stanovištiach a to i na lokalitách, kam by sa žalude, bukvice či limbové oriešky prirodzenou cestou, napríklad hore do kopca, nedostali.
