začali odvíjať hodiny nervov, ale aj novej nádeje najbližšej rodiny.
Vedeli ste hneď, že to nie je Asen?
V tú noc mi zavolal ešte raz, stále šepkal. Ako profesionálny hudobník mám dobrý sluch, poznal som, že nesprávne skloňuje, používa iný slovník ako Asen a má - ja tomu hovorím - ľahký lučenecký prízvuk.
Takže na sto percent?
Viete, jedno percento nádeje je vždy.
Peniaze chcel od vás hneď?
Nie. Miesto a sumu mi zatelefonoval na druhý deň popoludní. Žiadal 20-tisíc eur a stretnutie na letisku Schwechat.
Informovali ste políciu, tá pripravila plán , zorganizovala akciu. Napriek tomu ste nevedeli, do čoho idete.
Od rána som mal stiahnutý žalúdok. Neviem, či z nervov alebo strachu. Striedali sa vo mne pocity zúrivosti a bezmocnosti. Ten človek mi telefonoval dohromady 26-krát! Bol som za Nitrou, keď mi povedal, že sa radšej stretneme na letisku v Bratislave. Tlak som mal snáď 200, takmer som omdlel.
Zaparkovali ste na letisku a...?
Mladý muž prišiel k okienku, opýtal sa ma, či som z Bystrice. Ja jeho, či ho posiela Asen, a kde je.
Čo vám odpovedal?
Nič. O pár sekúnd ležal na zemi, vedľa neho policajti. Bolo po akcii. Ďalej to už poznáte.
Pri tom všetkom ste nemohli vedieť, či nie je ozbrojený.
To je fakt. Všetko mi začalo dochádzať na ceste domov. Bol som strašne unavený. Uvedomil som si, že som sa už nemusel vrátiť. Hneď na druhý deň ráno som zatelefonoval do hudobnín, že neprídem, a šiel som so synom na pláž. Potreboval som byť s rodinou.
Okolo vášho nezvestného švagra už bolo niekoľko verzií, niekoľko „zaručených" informácií a na internete aj pár invektív.Vaše súčasné stanovisko?
Najprv som na tie anonymné vyjadrenia okolo Asena reagoval, bol som veľmi nahnevaný. Potom si uvedomíte, že máte len jedno duševné zdravie. Ľudia spomínajú jeho auto, dve motorky, počul som verzie, že dlhoval peniaze, neskôr naopak, že dlhovali jemu. Poslednou kvapkou bola informácia, že my vieme, kde je, že ho kryjeme, lebo vraj na to, že nevieme, kde je, sa tvárime príliš pokojne! Tak toto už naozaj nestojí ani za komentár.
Čo ďalej?
Dôležité je, aby ľudia nezabudli, že ho stále hľadáme. Čo sa dalo, to sme oblepili plagátmi s jeho fotografiami, „zavesili" na internete, jeho fotografiami sme si polepili aj auto našej skupiny Družina, s ktorou chodíme po vystúpeniach. Boli sme v Poľsku, Maďarsku, Česku. Predstavte si, boli informovaní. Nádej je vždy.
