VALASKÁ. „S istotou viem, že sú v Anglicku, Švajčiarsku, Holandsku, Kanade, Austráli,v Kolumbii, na Novom Zélande a vo všetkých okolitých štátoch. Mala by som si kúpiť veľkú mapu a zapichovať vlajočky."
Majstrovstvo z obývačky
Pani Nátherová je na invalidnom dôchodku. Bábiky v slovenských ľudových krojoch začala vyrábať pred desiatimi rokmi. Podobnú videla kedysi dávno na jednom vianočnom stromčeku.Vypracovala si vlastný model. Množstvo prúžkov látok, čipiek, stužiek a ozdobných detailov na vopred zhotovenom tele figúrky spája lepidlom. Nanáša ho ihlou. Vytvára páry v krojoch s prvkami typickými pre konkrétny kraj či región. Horehronky v kepkách, dolniackych chlapov opásaných zásterami, myjavské nevesty. Pierka na goralské klobúky zbiera okolo lastovičích hniezd. Šipľavá práca si vyžaduje trpezlivosť, zručnosť a zdravú chrbticu. Nad jednou dvojicou treba niekedy presedieť aj dvanásť hodín.
Brusiči vymreli?
„Niekoľkých ľudí som podučila, ale robia to rýchlo, aby mohli rátať peniaze. Na mojich bábikách nenájdete stopu lepidla. Alebo vychýlenie látky. Za desať rokov som ich urobila okolo dvetisícpäťsto a každá je niekde." Keď bola napríklad na jarmoku v Topoľčanoch prišiel tamojší primátor, povedal, beriem všetky. Sto bábik bolo preč, nebolo čo predávať. V týchto dňoch jej kazia plány tupé nožnice.
„Mysela som si, že kým je takto pekne vyjdem na Tále. Nestíham...Neviem sa dopátrať človeka alebo firmy, kde by mi ich nabrúsili", posťažovala sa.
