BANSKÁ BYSTRICA. Rozširovanie boľševníka, pohánkovcov a ďalších druhov často aj pre človeka nebezpečných rastlín sa na Slovensku zatiaľ nedarí zastaviť. Problémom je okrem nedostatku peňazí aj životaschopnosť týchto druhov. Ničenie kolónií inváznych rastlín, ktoré je možné nájsť napríklad aj vo Vysokých a Nízkych Tatrách, je beh na dlhé trate. Zhodli sa na tom botanici a environmentálni aktivisti. Invázne rastliny si v minulosti pestovali na ozdobu záhradkári.
Pre človeka je pravdepodobne najnebezpečnejší boľševník obrovský, ktorý pri dotyku väčšine ľudí spôsobí nepríjemné popáleniny kože. Pohánkovce, zlatobyle či netýkavka zasa môžu vyvolať alergické reakcie. Z rozsiahlych kolónií týchto medonosných rastlín sa naopak môžu tešiť včelári, pretože prinášajú pastvu pre včely aj v čase, keď iné druhy už odkvitli. "Je otázne, či je vôbec možné tieto druhy na konkrétnom mieste úplne zlikvidovať," povedal Rudolf Pado z Občianskeho združenia Tatry, ktoré v minulých rokoch rozširovanie týchto rastlín na severe Slovenska monitorovalo. "Poznám záhradkárov, čo si ich nasadili a teraz sa ich nemôžu zbaviť," dodal. V niektorých sledovaných lokalitách sa podľa Pada za posledné dva roky pásy obsadené pohánkovcami rozšírili z 15 až na 25 metrov, pričom zlikvidovali pôvodné porasty. Na východnom Slovensku už obsadili tieto rastliny aj desiatky hektárov nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy. Podľa botaničky Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Kataríny Sujovej monitorujú ochranári výskyt inváznych rastlín prednostne v chránených územiach s vyšším stupňom ochrany.
V národných parkoch majú menej šancí
V národných parkoch a chránených krajinných územiach ŠOP zabezpečuje likvidáciu najnebezpečnejších druhov nepôvodných rastlín, na kosenie, vykopávanie či chemické postreky na ostatnom území však nemá kapacity ani prostriedky. "V poslednom čase sa však zlepšila spolupráca s cestármi a správcami vodných tokov," uviedla Sujová. Práve v neudržiavanom okolí ciest a potokov sa tieto rastliny najčastejšie rozširujú. Invázne druhy rastlín je zakázané dovážať či pestovať, za ich likvidáciu je zodpovedný majiteľ, správca či nájomca pozemku. Pokiaľ sa nepreukáže, od koho sa rastliny rozšírili, mal by ich zničenie zaplatiť štát. Nevítanými druhmi rastlín a živočíchov sa už začala zaoberať aj Európska únia. Brusel plánuje vypracovať spoločnú stratégiu proti rozširovaniu inváznych druhov, ktoré by mohli narušiť lokálnu flóru a faunu a spôsobiť
veľké škody na prírode a zdraví ľudí. Podľa niektorých zdrojov je v Európe v súčasnosti až 11.000 nepôvodných druhov. Približne desatina z nich spôsobuje ekologické či ekonomické dopady.
