BANSKÁ BYSTRICA. Vysoký nájom za trojizbový byt vlani takmer položil na kolená neziskovú organizáciu Dom. Tá funguje pri Divadle z Pasáže a prevádzkuje podporované bývanie pre ľudí s mentálnym postihnutím. Hrozilo, že hercov z bytu vysťahujú.
Vďaka nadácii VÚB sa podarilo bezprostrednú hrozbu odvrátiť, no nezisková organizácia musela do budúcnosti hľadať nové možnosti bývania. Ich víziou bolo nahradiť byt menším domom, kde by ľahšie realizovali množstvo aktivít. Riešenie sa nakoniec našlo. Na Stoličkovej ulici im dal Banskobystrický samosprávny kraj do dlhodobého nájmu starú vilku, ktorá v minulosti slúžila ako internát pre domov sociálnych služieb. Tá však potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu, ktorú odhadujú na 266 tisíc eur.
„Veríme, že sa nám podarí získať na rekonštrukciu prostriedky z operačného programu na výstavbu sociálnych zariadení," povedal riaditeľ chráneného bývania Vladimír Ďurka. Podľa Evy Ogurčákovej z Divadla z Pasáže ich finančne vyčerpáva aj to, že v súčasnosti musia platiť za dom, ktorý je nefunkčný.
Ročne za nájom platia približne 1 000 eur, od júna budúceho roka sa táto suma zdvojnásobí. S nasťahovaním prvých obyvateľov do opravenej vily počítajú asi o dva roky. Jej súčasťou bude sedem malých bytov, v ktorých sa budú klienti učiť samostatnému životu. Postupne sa naučia variť, prať, žehliť, nakupovať, či poriadiť.
Chodbu dnes umýva šerif
Kým nezačne opravená vilka svojim obyvateľom slúžiť, postačiť im musia aj stiesnené bytové priestory. V čase našej návštevy varí v malej kuchynke herec divadla Marek bryndzové halušky. Pozorne počúva usmernenia svojej asistentky ako zliať z halušiek vodu, jemne do nich zamiešať bryndzu a nakoniec nakrájať slaninu. Pomáha mu iba radami, nie rukami. Je to najosvedčenejší postup, aby práce po čase zvládal aj sám.
Jeho priateľ Peťo Hudec už má za sebou umývanie chodby a rozhodol sa vymeniť igelit v odpadkovom koši. Ani za nič by si pri práci nezložil z hrude šerifskú hviezdu. So svojou úlohou ochrancu poriadku sa už tak stotožnil, že ho podľa nej
poznajú mnohí Bystričania. Ukáže nám vzorne ustlanú posteľ a dodá, že vie spustiť aj práčku. Nevadí, že občas do nej zabudne dať prací prach. Nabudúce to bude lepšie, lebo v podporovanom bývaní robia všetko krok po kroku a s nekonečnou trpezlivosťou.
Z vákua do života
Naučiť sa postarať sám o seba je pre mentálne postihnutých ľudí neraz zložité. Už preto, že v rodine neraz žijú ako v bezpečnom vákuu. Majú navarené, opraté, ožehlené. Bežný život ich potom dokáže poriadne preskúšať.
„Prví traja chlapci, ktorých sme tu mali, museli so sebou poriadne zabojovať. Udržať si poriadok a mať nakúpené bolo pre nich na začiatku poriadne ťažké, ale postupne robili veľké pokroky, " hovorí Vladimír Ďurka. Zámena oleja a octu, ku ktorej dochádza pomerne často, sa tak berie iba ako malý gastronomický prešľap.
