BANSKÁ BYSTRICA. Keďže prvá z roku 1952 sa skončila bez realizácie diela, o päť rokov bola vypísaná druhá súťaž. V nej získal odmenu Dušan Kuzma, ktorý sa ako mladý absolvent fakulty architektúry zúčastnil aj na prvej súťaži. Rozhodnutie o novej lokalite pre pamätník viedlo k tretej súťaži v roku 1959. Tu už získal Dušan Kuzma najvyššie ocenenie s návrhom, ktorý nemal síce dnešnú podobu, ale porotu presvedčil svojou mierkou, citlivým rešpektovaním historických múrov opevnenia a bašty, širokým nástupným schodiskom a syntézou architektúry a výtvarného diela. Projekt bol vypracovaný v rokoch 1963 až 1965. Na konečnej podobe pamätníka sa podpísal okrem architekta Dušana Kuzmu sochár Jozef Jankovič a statik Róbert Lamprecht. K jeho realizácii došlo v rokoch 1965 až 1969.
Samotný pamätník prístupný verejnosti sa nachádza v podobe dvoch škrupinových segmentov z holého bieleho betónu na jednoduchom nízkom podnoží, v ktorom sú umiestnené vedecké pracoviská, prednášková sieň, hygienické príslušenstvo, sklady a depozitár. V dvoch častiach pamätníka spojených preskleným mostom sú vystavené expozície pamätníka - múzea Slovenského národného povstania z roku 1944. V priestore medzi dvomi segmentmi pod mostom bola umiestnená sugestívna plastika sochára Jozefa Jankoviča Obete varujú, ktorú však v čase normalizácie premiestnili do pamätníka v Kališti, jedinej neobnovenej obci vypálenej fašistami. Na svoje pôvodné miesto sa vrátila až v roku 2004.
V okolitom parku je skanzen bojovej techniky. Vstup do pamätníka, ktorému musela ustúpiť historická zástavba, je priamo od mesta aj z parku širokým schodiskom. V auguste minulého roka prezident republiky Ivan Gašparovič s premiérom Robertom Ficom vysadili pri Pamätníku SNP mladú jabloň ako pamiatku na vypálenú obec Kalište. Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu sa v auguste 2009 v priestoroch Pietnej siene múzea uskutočnil pietny akt kladenia vencov.
