BERLÍN. Aj keď sa chodci päťdesiatkári vydali na trať v príjemnom počasí, mnohí z nich, vrátane Mateja Tótha, prežili hrozné stavy. Na príčine bolo rýchle úvodné tempo, ktoré strhlo aj slovenského reprezentanta, finišujúceho len silou vôle na 10. mieste. Miloš Bátovský mu taktiež podľahol a aj on bol rád, že došiel na 24. mieste do cieľa s časom pod štyri hodiny.
Všetky bolesti, ktoré Tóth prežil, sa pretavili v jeho cenné umiestnenie aj v súčte oboch tratí, dvadsiatky a päťdesiatky. Ak by sa za tento dvojboj udeľovali medaily, Matej Tóth by bol strieborný, lepší od neho bol iba Austrálčan Tallent so súčtom umiestení 13, Matej Tóth dosiahol číslo 19, rovnako ako Nemec Höhne. Pred Matejom Tóthom v jeho druhej päťdesiatke v kariére skončili borci, ktorí si utvorili osobné i sezónne maximá. ,,Začiatok bol veľmi ľahký, v pohode, aj keď veľmi rýchly. Po úspechu na dvadsiatke som si povedal, že to risknem a skúsim to. Ukázalo sa, že to bolo až príliš rýchle a od 25. km som začal pociťovať, že to bude doslova kruté. Trochu som zvoľnil, snažil sa vydržať, no okolo 40. km to už bolo veľmi náročné. Koketoval som s rôznymi myšlienkami, no nakoniec som rád, že som vydržal. Posledné dva okruhy som sa čiastočne rozchodil, dal do toho všetko, išiel som až na dno svojich síl. Som spokojný a šťastný z toho, že som došiel do cieľa desiaty. Päťdesiatka je sama o sebe ťažká disciplína, ale dnešná bola najnáročnejšou súťažou v mojej kariére. Na dvadsiatke sa človek trápi osem, možno desať kilometrov, ale ja som dnes trpel dvakrát toľko."
Aj dva červené terčíky s návrhmi na vylúčenie videl Matej Tóth. ,,Nemyslel som na to, druhý som videl až na štyridsiatom kilometri, keď som riešil iné problémy. Aj som si v tej chvíli myslel, že by mohol prísť aj tretí, v takom žalostnom stave som sa nachádzal. Nejako som si to neuvedomil, len som to na tabuli zaregistroval, no nemenil som ani techniku, ani rytmus. Bolo to o veľkej vôli, už nie o taktike, alebo nejakom rozdeľovaní síl. Každý okruh som šiel s tým, že ma môžno úplne opustia sily. Pocity v závere boli také, aké som v živote nezažil, vytrápil som sa do špiku kostí."
Matej Tóth bol v kombinácii 20 a 50 km druhý najlepší, iba Austrálčan Tallent bol lepší. ,,Je to dobrý pocit, aj keď na túto dvojkombináciu sa odhodlali len šiesti. Keby mi niekto pred MS povedal, že budem dvakrát do desiatky, tak by som sa neveriacky zasmial. Je to úžasné, iba trochu mrzí, že som sa nedostal do osmičky, no na každej trati som vydal zo seba všetko. Môj čas možno ešte len príde."
Budúcnosť, aká sa ponúka. ,,Možností je teraz veľa. Patrím k širšej, alebo užšej svetovej špičke na oboch tratiach, myslím si, že na Európe v Barcelone bude u mňa hrať prím dvadsiatka, keďže na nej ubudne konkurencia zo sveta a šance sa znásobujú na vysoké umiestenie. A potom naopak, na svete v kórejskom Daegu by to bola v dusnom ázijskom počasí náročná dvojkombinácia, takže najbližšie takúto záťaž absolvujem možno až v Londýne na olympiáde."
Miloš Bátovský na dvojkilometrovom okruhu robil pod Brandenburskou bránou tieť všetko možné, len aby so cťou došiel. ,,Začal som odvážne, tak ako som plánoval, všetci sa snažili ísť rýchlejšie a aj ja som bol medzi nimi. Potom sa to vypomstilo, to, čo som získal v prvej polovici trate, stratil som v druhej a v závere mi už chýbali sily. Musel som zabojovať o každé miesto, podarilo sa mi stlačiť čas pod štyri hodiny, a to som aj chcel. Krízu som nejakú veľkú nemal, no naozaj to bolo z mojej strany trochu prekopnuté, to mi ubralo veľa energie."
Počasie bolo milosrdné, oblačno, s 20 stupňami. ,,Určite keby som išiel rozumnejšie, s chladnejšou hlavou, viac by som získal, no takých bolo pramálo. Víťazný Kirdiapkin sa tiež nenechal strhnúť čelnou skupinkou, sily ušetril, preto vyhral. Poučenie do budúcnosti je také, že som sa zasa o niečom presvedčil. Odvážne som chcel ísť, ľutovať toto rozhodnutie nebudem, mrzí ma, že som mohol byť lepší o tri štyri miesta, no na druhej strane by som bez nejakého rizika mal výčitky, že mi chýbala odvaha. Do úvodných 30 km som pochodoval na osobák a potom som sa v štvrtej desiatke vytrápil, bola naozaj ťažká, veľa som na nej stratil, potom už iba stratu doháňal, len aby som si zapísal výkon pod štyri hodiny."
Slovenské double na v chôdzi 20 a 50 km na MS v atletike:
Pavol Blažek: Helsinki 1983 - 20 km: 6. miesto 1:21:54, 50 km: 17. miesto 4:06:49
Pavol Blažek: Rím 1987 - 20 km: 11. miesto 1:24:37, 50 km: 18. miesto 3:58:43
Matej Tóth: Berlín 2009 - 20 km: 9. miesto 1:21:13, 50 km: 10. miesto 3:48:35
