Na hradoch a hradných zrúcaninách býva počas leta rušno. Ich záchrancovia musia myslieť aj na to, ako minimalizovať riziko búrok.
BANSKÁ BYSTRICA. Počas letnej sezóny sa na záchrane slovenských hradov a hradných zrúcanín vystriedajú stovky dobrovoľníkov. Neraz na hradoch aj prespávajú, ochrana pred nevyspytateľnými a rýchlymi búrkami je preto nevyhnutná. Blesky si práve tieto miesta, ako vyčnievajúce body nad okolím, vyberajú veľmi často. Na presun z hradu do bezpečia už zväčša ostáva primálo času.
Archeológ Ján Beljak, ktorý má na starosti archeologické práce na Pustom hrade hovorí, že bezpečnosť brigádnikov dokážu zabezpečiť vďaka archeologickej základni, ktorú pre nich budujú mestské lesy vo Zvolene. Bude vybavená bleskozvodmi a od miesta výskumu vzdialená iba niekoľko desiatok metrov. V prípade búrky sa bude dať do nej dať rýchlo presunúť. „ Je to nevyhnutné, keďže počas týždňa sa nám tu vystrieda približne dvadsať ľudí a v nasledujúcej archeologickej sezóne zrejme tento počet ešte stúpne," dodal. Kým nie je základňa dokončená, sledujú predpovede a v prípade hroziacich búrok práce prerušia.
Na hradi Čabraď neďaleko Krupiny tiež majú zriadenú tzv. druhú základňu, ktorá je približne o 70 metrov nižšie, ako hradná zrúcanina. V prípade búrky sa sem dá presunúť pomerne rýchlo. Albert Loydl zo združenia Rondel hovorí, že ukryť sa pred búrkou v niektorej zo skalných puklín hradu by bolo mimoriadne riskantné. „ Presúvame sa dolu v prípade búrky napriek tomu, že Čabraď nie je v tomto smere veľmi riziková. Hrad je síce na kopci, ten je však nižší ako okolitá krajina . Spoľahnúť sa však na to úplne nedá, búrky bývajú nevyspytateľné. " dodal.
Hrad už údery búrky zažil
Spišský hrad na rozdiel od Čabrade prevyšuje terén o 200 metrov, takže so zásahmi bleskov už má skúsenosti. Naposledy tu blesk narobil škody pred deviatimi rokmi, kedy poškodil stenu románskeho paláca. Dnes chráni areál viacero bleskozvodov. „ Je to účinné, podobný problém sme už odvtedy riešiť nemuseli," povedala zástupkyňa riaditeľa Spišského múzea Dáša Uharčeková.
Búrky negatívne poznamenali históriu viacerých slovenských hradov. V 18. storočí vyhorela po zásahu bleskom veľká časť hradu Pajštún, spamätať sa nedokázal ani Hričovský hrad. O storočie neskôr búrka poškodila hrad Šomoška, na ktorom zhorela veža. K poslednej veľkej tragédii prišlo vlani v lete, kedy blesk usmrtil na Súľovskom hrade mladú matku s dieťaťom.
