STARÉ HORY. Aj keď v prírode strednej Európy sa väčšina zvierat pári v jarnom období, nájdu sa aj také, ktoré sa spária na sklonku leta a v jeseni. Medzi ne patrí aj populácia jeleňa lesného. Začiatok a koniec jelenej ruje, ktorá spadá časovo do mesiacov september a október, ovplyvňujú najmä nadmorská výška stanovišťa a meteorologické podmienky.
"Jelene počas ruje hlasito ručia obyčajne z vyvýšených stanovíšť - hrebienkov a grúnikov, odkiaľ ich volanie zaznieva na podstatne väčšiu vzdialenosť, ako keby sa ozývali z doliniek. Ručiaci jeleň pôsobí podráždeným dojmom. Charakteristický je zhrubnutý krk a nápadne červenkasté oči podliate krvou. Jelene sú v tomto období nepokojné a často hrabú nohami na mieste a búšia parohmi do kríkov alebo do konárov stromov," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied Miroslav Saniga.
Dodal, že takzvaný hlavný jeleň si počas ruje stráži okolo seba na rujovisku všetky jelenice, v blízkosti ktorých neznesie iného soka dovtedy, kým sa so všetkými nespári. Mladé neskúsené, ako aj slabé a choré jelene sa preto nemôžu zapojiť do rozmnožovacieho procesu.
Pri súbojoch o vodcovstvo jeleníc na rujovisku využívajú jelene parohy. Bitky jeleních sokov na rujoviskách majú zväčša len charakter ritualizácie a inštinktívne správanie zabraňuje vážnejšiemu poraneniu. Sú však známe aj prípady, keď sa jelene navzájom smrteľne poranili alebo sa tak zakliesnili parohami do seba, že oba od vyčerpania zahynuli, uviedol Saniga.
Po oplodnení začnú žiť jelene a jelenice zase oddelene. Po ôsmich mesiacoch gravidity vrhnú jelenice na sklonku mája a začiatkom júna obyčajne jedno mláďa.
