Ekonomická kríza sa podpísala na poklese turistov v Starých Horách, pútnikov na tomto známom mariánskom mieste naopak pribudlo. Za ich nárastom môžu byť práve obavy z dopadov krízy.
STARÉ HORY. Staré Hory neďaleko Banskej Bystrice sú známym pútnickým miestom už päť storočí. Ročne ich navštívia tisícky pútnikov zo Slovenska i zo zahraničia a tento trend pokračuje aj v čase krízy. Najčastejším cieľom návštev je známa Bazilika Minor a pútnické miesto Studnička.
Staré Hory sú súčasne východiskom na Donovaly a akýmsi rozhraním medzi národnými parkami Veľká Fatra a Nízke Tatry. Turistov tu napriek tomu ubudlo, čo potvrdil aj starosta obce Ján Kováč: „Čo sa týka jednodňovej turistiky, zatiaľ sme výrazný pokles nepocítili. Negatívne signály však máme od niektorých majiteľov penziónov a subjektov, ktoré poskytujú ubytovanie. Tam vyzerá pokles dosť zreteľný," dodal starosta.
Odlišná je podľa neho situácia v prípade pútnikov, kde kríza priniesla nárast. Potvrdila nám to aj hovorkyňa banskobystrického biskupského úradu Zuzana Juhaniaková:
„Štatistiky návštevnosti sa zatiaľ nevypracúvajú, keďže to nie je potrebné pre pastoráciu. Môžeme však konštatovať, že pútnické miesto Studnička či Bazilika Minor úbytok pútnikov nepocítili," dodala. Podobnú skúsenosť má aj farár farnosti Ján Holbík, ktorý dodáva, že práve obavy z dopady krízy sa môžu podpisovať na náraste pútnikov: „Čím sa ľudí viac dotýka kríza, tým zároveň akoby viac cítili potrebu Boha," dodal.
Penzióny využívajú zriedka
Starosta Ján Kováč hovorí, že najviac pútnikov chodí na Staré Hory počas Fatimských sobôt, ktoré sa konajú raz v mesiaci.
Zriedka sa však stane, že by pútnici v obci aj nocovali. „Penzióny sa musia orientovať na iný tip klientely, keďže pútnici zväčša prichádzajú iba na jeden deň. Aj v prípadoch, keď majú dvojdňový program ,sa večer zvyčajne vracajú domov a ráno opäť pricestujú do Starých Hôr," dodal. Inak je to s pútnikmi zo zahraničia, ktorí sa tu zvyčajne aj ubytujú.
Tajomstvo sochy, ktorú zakopali
Podľa archívnych materiálov boli Staré Hory pútnickým miestom už v 15. storočí, neskôr im pápež dokonca udelil zvláštne privilégiá.
Najznámejšia legenda sa viaže k soche Panny Márie, ktorú obyvatelia zo strachu pred nepriateľmi zakopali na mieste, kde dnes stojí pútnické miesto Studnička. Keď nebezpečie pominulo, vykopali ju a vrátili späť do kostola. Na mieste, kde socha stála, údajne vytryskol prameň.
Veriaci sú dodnes presvedčení, že táto voda ich chráni pred chorobami a zlými silami. Dnes je centrom Studničky socha Panny Márie z kararského mramoru, ktorej autorom je taliansky umelec Giuseppe Cioni. Ľudia v okolí umiestňujú tabuľky z vďaky za uzdravenie, či pomoc.
