ou Dubovcovou.
Kde sa v súčasnosti nachádza slovenské súdnictvo?
Som v justícii dvadsať rokov a spočiatku boli pomery zlé a ani materiálne zabezpečenie súdov a sudcov nedosahovalo vysokú úroveň. V deväťdesiatych rokoch sa menila celospoločenská situácia a zmeny neobišli ani justíciu. Riešili sa základné veci, ako postavenie sudcu v spoločnosti a podobne. Mysleli sme si, že to už máme úspešne za sebou. Pretože dnes sú na Slovensku, aspoň čo sa týka rozdelenia moci v štáte, relatívne dobré zákony. Sudcovia majú podľa právnych predpisov nezávislé postavenie, existuje Súdna rada ako ústavný orgán, od roku 2005 aj sudcovské rady ako samosprávne orgány. Podmienky pre prácu sa takisto zlepšili. V posledných rokoch však tí, ktorí riadia správu súdov, začali riadiť súdy metódami zo sedemdesiatych rokov minulého storočia, z čias normalizácie. Od sudcov sa žiada, aby okrem rozhodovania ku ničomu nezaujímali stanovisko, a hlavne aby nič nekritizovali.
Čím si to vysvetľujete?
Myslíme si, že to išlo zhora, pretože takýto spôsob riadenia súdov zaviedol exminister spravodlivosti pán Harabin, a dodnes to pokračuje. Správu súdov má na starosti minister a predsedovia súdov, ktorí sú jeho podriadení. Súhlasíme s tým, ak používajú svoju disciplinárnu právomoc voči sudcom, ktorí majú nedostatky v práci. Lenže tieto inštitúty sa začali používať na cielené útoky voči vybraným ľuďom. Často to vnímame aj tak, že ide o vybavovanie si osobných účtov. Proti tomu sme sa postavili. Ako nazvať postup predsedu súdu zodpovedného za organizáciu práce súdu, ak sudcov, ktorí sú špecialisti v určitom právnom odbore, preloží na inú súdnu agendu, a to bez možnosti, aby sa na zmenu špecializácie mohli pripravovať čo len jeden deň? To je podľa nášho názoru veľmi nezodpovedné ku účastníkom súdnych konaní a vytvára to enormný tlak na sudcu. Takéto používanie riadiacich kompetencií sa nevyskytlo iba ojedinele. Predstavitelia správy súdov a niekedy aj súdna rada si právo podľa nás vysvetľujú účelovo a potom ho používajú ako „kyjak" proti tomu, kto má iný názor. Zneužíva sa, že sudcovia sa v podstate nemajú možnosť voči organizačným opatreniam brániť. Z tohto pohľadu sú na tom paradoxne lepšie tí, voči ktorým sú vedené disciplinárne konania. Oni sa môžu aspoň odvolať, ale proti preradeniu zo špecializácie do inej špecializácie obrana neexistuje.
Môžu hľadať pomoc v zahraničí?
Myslím si, že tieto veci si budeme musieť vyriešiť sami, a že si ich aj vyriešime. Vždy je možnosť obrátiť sa po našich, aj na európske súdy. Ale je to zdĺhavá cesta. Aj keď nevylučujem, že sa na ňu niektorí vydajú, ak bolo týmito opatreniami zasiahnuté do ich základného práva. Okrem toho existuje aj Medzinárodná organizácia sudcov, ktorej členom je aj Združenie sudcov Slovenska, na ktorú sa možno obrátime. V prvom rade sa však budeme snažiť veci riešiť sami. Až keby nedošlo ku náprave napriek všetkej našej snahe, až potom by sme museli hľadať pomoc zvonka.
Pomohla by zmena legislatívy?
Všetko sa vždy nedá vyriešiť zmenou zákona. Mnoho závisí od toho, akému človeku sú zverené právomoci. Či je morálny. Ak máte vo funkciách ľudí, ktorí ich zneužívajú a cielene prekrúcajú zmysel zákona, v takom prípade sa obrana proti zneužívaniu práva do zákona nedá naformulovať. Všetko je v ľuďoch. A preto nám neostáva nič iné, len verejná kontrola, kritika a sústavne poukazovať na nespravodlivosť.
Vám vrátili funkciu veľmi rýchlo. Ako si to vysvetľujete?
Po tom ako mi bolo doručené rozhodnutie ministerky spravodlivosti o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sa za pár hodín zdvihla veľká vlna odporu a ten tlak bol taký obrovský, že už na druhý deň sa k tomu vyjadril aj premiér. Bolo to nevídané, že za vyjadrenie názoru bol sudcovi pozastavený výkon funkcie. A zaregistrovali to aj v zahraničí. Tu nejde o sudkyňu Dubovcovú. V demokratickom svete je absurdné, aby sa niekto dostal do takejto situácie. Preto sa tým, pod tlakom verejnej mienky, museli začať zaoberať aj politici a premiér. A na základe jeho vyjadrenia potom reagovali jeho podriadení; ministerka a predseda súdu.
Z toho logicky vyplýva, že justícia je pod politickým vplyvom.
Ministerka , ktorá reprezentuje výkonnú - politickú moc, svoje rozhodnutie, ktorým mi dočasne pozastavila výkon sudcovskej funkcie nezrušila, hoci tak urobiť mohla. Verejne však vyhlásila, že urobila kroky, aby mi funkcia bola vrátená. Bližšie neuviedla, aké to boli kroky. Na druhý deň nezávislý disciplinárny súd najvyššieho súdu ihneď rozhodol o faxovom stiahnutí návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý mu rovnako ako riadne podanie bol doručený v deň rozhodnutia. Rozhodnutie súdu mi bolo doručené špeciálnym kuriérom na druhý deň ráno. Nie je to obvyklé, aj keď vítam, že týmto bol odstránený zásah do môjho základného ľudského práva, aj zásah do nezávislosti súdnej moci a do nezávislosti sudcu.
Je možné tieto dve sféry oddeliť?
V ústave je uvedené, že tieto moci sa vykonávajú oddelene. Ale v praxi sa to tak nerealizuje. V súčasnosti sa reprezentanti výkonnej moci, predsedovia súdov, stali aj členmi súdnej rady. Väčšinu problémov, na ktoré my sudcovia v poslednom čase poukazujeme, spôsobila práve táto koncentrácia moci, ktorá je nekontrolovateľná. Preto jedným z konkrétnych opatrení ako pomery zlepšiť by bolo, keby nedochádzalo ku koncentrácii moci. Sudcovia najvyššieho súdu by si mali spomedzi seba voliť svojho predsedu v tajných voľbách a súdna rada by si mala voliť svojho predsedu zo svojich členov vo verejných voľbách. Členom súdnej rady by nemohli byť predstavitelia výkonnej moci, teda predsedovia a podpredsedovia súdov, pretože sa ukázalo, že takéto prepojenie nie je dobré. O dočasnom pozastavení sudcovskej funkcie by nemal rozhodovať minister.
Cesta zmeny vedie zrejme opäť len cez politikov.
Ku všetkému čo sa deje v štáte, je potrebná politická podpora. Sudcovia však nebudú oslovovať konkrétnych politikov. Už dlhšie poukazujeme na to, že tu tento problém je a netýka sa len nás, sudcov, ale najmä verejnosti. Ak budú mať ľudia presvedčenie, že na sudcu sa dá takto beztrestne dupnúť, nikdy ho nebudú rešpektovať, ani justíciu. Budú presvedčení o tom, že rozsudok sa dá vybaviť, zariadiť u tých, ktorí majú nad sudcami vplyv. To má dopad aj na ostatné sféry spoločenského života. Málokto chce žiť v štáte, v ktorom má pocit, že dovolať sa spravodlivosti je veľmi ťažké.