Prípadov, keď sa ľudia svojvoľne vyberú na územie pralesov, ktoré sú pre verejnosť uzatvorené, nie je veľa. Úplne sa však ustrážiť nedajú, keďže ide o pomerne rozsiahle územia.
BADÍN. Pred časom pobúril verejnosť neznámy páchateľ, ktorý v národnej prírodnej rezervácii Svrčinník neďaleko Dolného Harmanca vyrúbal viac ako 60 drevín. Podľa odborníkov tak výrazne narušil pralesovitý charakter časti územia. Podobné prípady sa našťastie objavujú iba zriedkavo. Na území nášho kraja sa nachádzajú aj dva pralesy, ktoré sú pre verejnosť úplne uzatvorené. Do Badínskeho pralesa a Dobročského pralesa pri Čiernom Balogu sa možno dostať na základe výnimky so sprievodcami a iba na presne vymedzené miesta. Nepovolených vstupov na územie pralesa nebýva veľa, vyskytujú sa ojedinele.
Stanislav Kmec zo štátneho podniku Lesy SR - Odštepného závodu Čierny Balog povedal, že podobných prípadov zaznamenali v poslednom období minimum: „Väčšina ľudí si našťastie uvedomuje, že tu platí najprísnejší stupeň ochrany. S individuálnymi turistami nemáme väčšie problémy." Dodal, že lesná stráž robí pravidelné kontroly, aby sa zákaz vstupu dodržiaval: „ Zvolili sme skôr cestu prevencie ako represie a ukazuje sa, že to má význam." Laická verejnosť má možnosť prísť iba do ochranného pásma, ktoré je v bezprostrednej blízkosti Dobročského pralesa. Prechádzka chodníkom po hranici lesa je určená takmer výhradne pre odborné exkurzie.
Podobnú skúsenosť majú aj Badínskom pralese. Podľa Ivana Rybára zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana, mali niekoľko prípadov, keď si nepovolaní návštevníci trúfli aj na miesta, kde platí zákaz vstupu.
„Problémom je, že ide o pomerne rozsiahle územie a strážcov prírody je málo. Nie je možné zabezpečiť neustály monitoring tohto cenného územia," povedal. Podľa neho majú reštrikčné opatrenia vo vzťahu k návštevnosti význam: „ Ak sa má zachovať prirodzený vývoj týchto lesov bez zásahu človeka, je to jediná cesta, " dodal. V prípade Badínskeho pralesa sú podmienky pre verejnosť dokonca prísnejšie ako v prípade Dobročského. Vstup na výnimku existuje aj tu, do ochranného pásma však verejnosť v súčasnosti vstup nemá. „Zvažovali sme, že vstup do ochranného pásma by bol riešený podobne ako v Dobročskom pralese, zatiaľ však toto riešenie existuje iba ako vízia," dodal Ivan Rybár.
Obidva pralesy patria k našim najstarším chráneným územiam na Slovensku, chránené sú už od roku 1913. Ich výnimočnosť je v tom, že sú dlhodobo ponechané na prirodzený vývin bez akýchkoľvek zásahov človeka.
