Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. Výskumný projekt Dáta o ľudských právach rómskych žien už vo svojom názve nesie jeden z jeho základných cieľov, a to vo vybraných lokalitách preskúmať životné podmienky rómskych žien a identifikovať predsudky, s ktorými sa stretávajú. Objasnila to programová manažérka Kultúrneho združenia Rómov Slovenska Andrea Bučková. Združenie spolu s Inštitútom výskumu rodovej rovnosti a starostlivosti o rodinu vo všetkých politikách Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) dnes v rámci okrúhleho stola prezentovalo výsledky spomínaného projektu. Práva rómskych žien skúmali v troch krajoch, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom, v separovaných a segregovaných prostrediach. Okrem spomínaných cieľov sa podľa Bučkovej snažili získať poznatky, ktoré by buď potvrdili, alebo vyvrátili predpoklady, s ktorými do tohto projektu vstupovali. Napríklad sa potvrdilo, že postavenie rómskych žien v porovnaní so slovenskými, ktoré sú súčasťou majority, je oveľa komplikovanejšie. "Rómska žena má trikrát alebo štyrikrát, ak by som to povedala laicky, pred sebou dlhšiu trať dostať sa na tú úroveň, v akej sa teraz momentálne nachádza nerómska žena," vysvetlila Bučková.
Iné vnímanie rodovej rovnosti
Dôvodom, prečo je to tak, sú podľa nej podmienky, v ktorých tieto ženy žijú. Nútia ich riešiť momentálnu životnú situáciu a nie svoje postavenie. "Preto si mnohé z nich tie diskriminačné praktiky ani neuvedomujú, ani ich neriešia ako prioritu." Preto je podľa Bučkovej nevyhnutné venovať sa problematike vnímania postavenia rómskej ženy v rodine už na základných či špeciálnych školách, bez ohľadu na to, či je prezentovaná chlapcom, alebo dievčatám.
Čo sa týka úrovne dosiahnutého vzdelania skúmaných respondentov a respondentiek, tá tiež ovplyvňuje ich vnímanie problematiky rodovej rovnosti. "Inak sa na svoju životnú dráhu, výchovu v rodine, budúcnosť svojich detí, priority svojich detí pozerali rómske ženy a muži, ktorí mali úplné alebo iba špeciálne vzdelanie, a inak tí, ktorí mali už vyššie vzdelanie," konkretizovala Bučková.
Diskriminačné praktiky
Na základe životných skúseností respondentov sa potvrdili tiež diskriminačné praktiky. "Významným momentom, ktorý sme zachytili, boli tendencie mnohých žien a mužov odísť z tejto krajiny práve z dôvodu nerovnocenného postavenia a rôznych predsudkov, ktorým celoživotne čelia," konštatovala Bučková. Upozornila, že respondenti chceli odsťahovaním riešiť najmä malú šancu uplatniť sa na trhu práce. "Ich plánom bolo opustiť krajinu, aby sa uplatnili plnohodnotnejšie, aby mali možnosť zarobiť si na vhodný príbytok, mať auto."
Bučková dodala, že z každej skúmanej témy vybrali najdôležitejšie fakty, ktoré je nevyhnutné dať do pozornosti verejnosti. Cieľovou skupinou projektu boli rómske ženy a rómski muži vo veku 18 a viac rokov bez ohľadu na rodinný stav a počet detí. Hlavnou snahou projektu bolo prispieť k rozšíreniu poznatkovej databázy o rodovej(ne)rovnosti a ľudských právach žien v prostredí rómskych komunít.
