Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. Vtedajší člen krajského koordinačného centra Verejnosti proti násiliu v Banskej Bystrici Pavol Katreniak spomína, že vlna protestov proti režimu, ktorá sa zdvihla všade naokolo, ľudí prekvapila, no tiež vystrašila.
Prvé lastovičky
"Veď sme sa počas režimu nemohli stretávať, nemohli sme cestovať, teda, my sme naozaj mali aj strach a opatrne sme vystupovali. Ale zároveň sme si povedali, ak do toho nepôjdeme teraz, tak nikdy," povedal Katreniak.
Ako pokračoval, pred 17. novembrom 1989 sledovali situáciu v susedných štátoch, kde už revolučné procesy prebehli, a všímali si tiež, čo sa deje u nás. "Kontaktovali sme sa na ulici s tým, že už to bude, zatiaľ to boli také prvé lastovičky."
Skreslené informácie
O študentskom proteste v Prahe 17. novembra mali skreslené informácie, no vedeli, že sa niečo deje. "Počuli sme to zo Slobodnej Európy a iných rozhlasových staníc," dodal Katreniak s tým, že hneď nato začali chodiť na banskobystrické Námestie SNP. "Najprv to bolo pár ľudí, nosili sme si sem stoličky, niekto rečnil, boli to spontánne prejavy."
Zároveň sa v tomto období začali združovať na vtedajšej Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela, formulovali svoje požiadavky a na fakulte si zvolili aj štrajkový výbor. "Keď sme si uvedomili, že môžeme mať aj nejaké požiadavky, podľa toho, ako sa situácia vyvíjala v Prahe, Bratislave, tak aj my sme si ich postupne začali formulovať počas tých dní, kedy sme chodili každé odpoludnie na námestie."
Z tribún zaznievali aj lokálne témy
Požiadavky smerujúce proti vtedajšiemu režimu zúžili aj na mesto, "ale, samozrejme, že sme sa vždy opierali o to, čo sa deje v tých väčších mestách".
Priebeh novembrových udalostí konzultovali napríklad s neďalekým Breznom. Tam telefonovali, aby vedeli, čo sa deje v blízkom okolí Banskej Bystrice.
"Potom prišiel generálny štrajk a v tento deň už bolo plné námestie," dodal Katreniak s tým, že tak ako všade, aj oni, samozrejme, štrngali kľúčmi.
