BREZNO. Najväčšou ekologickou záťažou životného prostredia v rámci breznianskeho regiónu sú tzv. gudronové jamy v Predajnej. Obsahujú priemyselný chemický odpad z Petrochemy Dubová. Zlikvidovať ich mal súčasný vlastník fabriky. Bola to údajne podmienka, aby ju získal.Paradoxne však nikomu, ani Obvodnému úradu životného prostredia v Brezne dodnes nie je známy spôsob ani termín, kedy mal v úmysle tridsaťročné nebezpečie ekologickej havárie odstrániť.
Pamätníky „slávy"
Klasickým príkladom ako to na Slovensku štyridsať rokov fungovalo je stará skládka na pozemku obce Valaská, v lokalite Za Huščavou. Roky na ňu živelne pribúdal komunálny odpad z okolitých obcí. Bývalé štátne podniky, Zlieváreň Hronec, TST a Strojárne Piesok ju neobmedzene rozširovali priemyselným odpadom. Prevažná časť skládky je zasypaná množstvom zeminy, ktorá pochádza z nedávnej výstavby cesty smerom na Bystrú. Obec na nej zakladá kompostovisko. Projektovú dokumentáciu na rekultiváciu zatiaľ vypracovanú nemá.
Využijú šancu
O prostriedky z eurofondov na sanáciu skládok v rámci aktuálnej výzvy sa budú uchádzať len dve obce v okrese - Nemecká a Čierny Balog.
„Projekt treba predložiť do 14. januára. Skládka, bola oficiálne zrušená v roku 1996. Keďže sa zmenili zákony, museli sme dať všetko vypracovať odznova. Vybavujeme aj nové stavebné povolenie," informoval Jozef Kliment, starosta Nemeckej. V prípade Čierneho Balogu ide o tretí pokus uspieť s projektom a získať 235 tisíc eur, rekultivácia v Nemeckej bude stáť takmer dvojnásobne viac.
Šetria na sankcie?
„Hlavným argumentom obcí, ktoré sa zatiaľ o to ani nepokúsili sú finančné dôvody. Tvrdia, že im nevydá na povinnú päťpercentnú spoluúčasť. Myslím si skôr, že si nevedia poradiť s projektmi, jednoducho, nemajú na ich vypracovanie dostatočne fundovaných ľudí. Napokon, starostom je známe, že skládky na svojich pozemkoch musia zrekultivovať do roku 2013. Ak to dovtedy neurobia, čakajú ich pokuty," konštatoval Igor Pavúk, prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Brezne.