BANSKÁ BYSTRICA. Silné mrazy, po nich výrazné oteplenie s vytrvalým dažďom, záplavy. Takéto sínusoidy počasia sa v posledných dvoch mesiacoch zopakovali niekoľkokrát. Podľa Miroslava Sanigu z Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách je posledná zima mimoriadne nestála a príroda sa s tým vyrovnáva ťažko.
„Negatívny dopad to má hlavne na zvieratá, ktoré sa ukladajú na zimný spánok. Našiel som niekoľko opustených medvedích brlohov, lebo takáto zima spánku medveďov vôbec nežičí," povedal.
Zatiaľ čo prudké mrazy medveďom nevadia, odmäk a premočené brlohy im spánok dokážu prerušiť. Pre medvede je čas hibernácie mimoriadne dôležitý, keďže počas zimy by nenašli v prírode dostatok potravy.
V tomto období neprijímajú potravu a žijú zo zásob podkožného tuku. Zimný spánok trvá od polovice novembra približne do 15. marca, v prípade výrazných zmien počasia sa však medveď môže zobudiť opakovane a sú aj prípady, že na zimný spánok ani nezaľahne.
Rovnako ako zvieratá trpia aj stromy. „V predchádzajúcich týždňoch sa dokázala teplota v priebehu niekoľkých hodín zmeniť aj o dvadsať stupňov. Stromy nie sú dostatočne zazimované a po teplom období môžu pri hlbšom poklese teplôt začať praskať," tvrdí Saniga. Cez popraskanú kôru stromov môžu na jar ľahšie prenikať škodcovia, či drevokazné huby.
Ani človek nie je voči prudkým a opakovaným zmenám počasia imúnny a zďaleka sa to netýka iba meteosenzitívnych ľudí.
Podľa psychológa Jindřicha Cupáka môžu takéto výkyvy počasia pôsobiť aj na zdravého jedinca ako stresor. Či človek tento zaťažujúci faktor prekoná bez väčších problémov, to záleží predovšetkým od jeho fyzickej a psychickej kondície. Pomôcť mu môže vhodne zvolený pohyb, otužovanie, či úprava stravy s dostatkom živín a vitamínov.
