STARÉ HORY. Zima si u drobných lesných vtákov každoročne vyžiada krutú daň v podobe vysokého percenta úmrtnosti najmä mladých, a teda ešte neskúsených jedincov. Vtáky sa proti studenému počasiu s nočnými mrazmi okolo -20 stupňov Celzia a s celodennými mrazmi bránia rôznymi spôsobmi, najmä pri prespávaní v noci. "Počas extrémne chladných nocí prespávajú napríklad hlucháne tetrovy v "snehových bunkroch", ktoré si večer vyhrabú. Takýmto spôsobom prespávajú mrazivé noci aj tetrovy hoľniaky a jariabky. Pod snehovou prikrývkou je im podstatne teplejšie ako pri nocovaní na konári, kde studený vietor znižuje takzvanú pocitovú teplotu o niekoľko stupňov. Aj energetický výdaj v "snehovom bunkri" je podstatne nižší, ako keď vták trávi noc na strome," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Prespávanie v bunkroch je však pre tieto vtáky väčším rizikom, keďže krátko po zahrabaní sa v snehovom záveji ich môžu vysliediť predátori. Rys ostrovid, kuna lesná, kuna skalná, či líška "vedia" o takomto správaní sa tetrovovitých vtákov počas extrémne chladného počasia a vyvíjajú na ne zvýšený predačný tlak. Drobné sýkorky počas chladných dlhých zimných nocí znižujú teplotu tela až o 10 stupňov Celzia, čím znižujú aj svoj energetický výdaj. Najčastejšie prespávajú v dutinách stromov, ale aj vo vyvesených búdkach v charakteristickej póze s mimoriadne našuchoreným perím, ktoré je najlepším izolátorom pred chladom. V dutinách stromov prežívajú noci aj ďatle, brhlíky a kôrovníky. Iné lesné vtáčie druhy ako napríklad králičky zlatohlavé, čížiky, stehlíky, pinky, mlynárky musia znášať vrtochy mrazivého počasia niekde v chvojine medzi vetvičkami. Niektoré prespávajú spoločne v menších skupinkách natisnuté tesne vedľa seba, aby sa hriali, dodal Saniga.
