Dopad finančnej a hospodárskej krízy pocítilo v minulom roku, a pociťuje i v tomto, aj mesto Banská Bystrica.
BANSKÁ BYSTRICA. Ešte v marci minulého roka prijalo prvé protikrízové opatrenia do vnútra samosprávy, ktoré znamenali najmä úsporu v administratíve. Zahŕňali okrem iného redukciu mzdových prostriedkov, organizačné usporiadanie úradu, zníženie energetickej náročnosti budovy magistrátu, nižšie náklady na poštové a telekomunikačné služby, na nákup kancelárskych potrieb a vybavenia kancelárií, ako i zavedenie elektronickej aukcie. Tieto i ďalšie opatrenia znamenali úsporu 784.000 eur.
Mesto však muselo riešiť aj úsporné opatrenia navonok. Prehodnotilo niektoré plánované investičné zámery, ktoré sa museli presunúť na ďalšie obdobie. Tiež racionalizáciu mestskej hromadnej dopravy, zámer vytvorenia sociálneho podniku, odpadové hospodárstvo, bytovú politiku, revitalizáciu hnedých parkov, či informačný a komunikačný systém. Využívalo tiež mimorozpočtové zdroje financovania, akými sú eurofondy a granty.
Ministerstvo financií SR zverejnilo po vlaňajšom polroku prepočítané odhady podielových daní miest a obcí. Z pôvodných 1,5 milióna eur sa odhad výpadku bežných financií pre Banskú Bystricu dostal až na úroveň viac ako 3 milióny eur.
"V dôsledku krízy sme museli pristúpiť okrem prijatých úsporných opatrení aj k viazaniu rozpočtovaných výdavkov na skutočné príjmy nášho mestského rozpočtu. Napriek tejto krízovej situácii mesto Banská Bystrica ani vlani, ani tento rok nezvyšuje dane, ktoré mimochodom patria v rámci miest K8 k najnižším, a snažíme sa preto, aby sme ani takýmto spôsobom na Banskobystričanov neprenášali negatívne dopady hospodárskej krízy," uviedla pre TASR hovorkyňa banskobystrického primátora Monika Pastuchová.
Finančná situácia Banskej Bystrice bude náročná aj v tomto roku. Nízke príjmy z podielových daní sú premietnuté v schválenom rozpočte na rok 2010, ktorý je vo výške viac ako 43,36 milióna eur. Počas roka preto magistrát neustále monitoruje plnenie rozpočtu príjmov i výdavkov a v prípade nepriaznivej situácie začne adekvátne reagovať.
Reakciou na pokračujúce oslabovanie ekonomiky v roku 2009 bol návrh konkrétnych opatrení v rámci rozpočtu mesta, ktorý nadväzoval a rozvíjal opatrenia z februára 2009.
Mesto neustále sledovalo i vývoj príjmovej i výdavkovej časti rozpočtu. Keď sa začalo prejavovať pôsobenie nepriaznivej ekonomickej situácie aj na jeho príjmových položkách, pristúpilo k viazaniu rozpočtovaných výdavkov na zmiernenie dopadov finančnej krízy, viazaniu prostriedkov z minulých rokov a na obmedzenú realizáciu kapitálových výdavkov na základe vývoja kapitálových príjmov. Rozšírilo sa prijímanie úsporných opatrení na príspevkové organizácie mesta, ktorým sa znížili príspevky zasielané od 1. augusta 2009 o 15 %.
Vo výdavkovej časti rozpočtu mesto ušetrilo finančné prostriedky vo výške viac ako 6 miliónov eur. Výpadok príjmov však predstavoval objem viac ako 5,5 milióna eur. Napriek tomu mesto dosiahlo ku koncu roku 2009 schodok rozpočtu, nakoľko časť svojich výdavkov krylo z príjmov minulých rokov, ktoré sa do vyčísľovania prebytku (schodku) nezahŕňajú. Po ich zohľadnení bol stav rozpočtu Banskej Bystrice ku koncu roka takmer 529.000 eur.
Najväčšie úspory dosiahlo v oblasti administratívy, interných služieb a údržby, teda vo vnútri úradu. Najväčší problém z hľadiska jeho ekonomiky predstavoval v roku 2009 výpadok príjmov z podielových daní spôsobený finančnou a hospodárskou krízou a z odpredajov majetku.
