HRONSEK. Najväčšou zaujímavosťou cintorína v Hronseku je nepochybne hodnotný pieskovcový epitaf s ojedinelým výtvarným stvárnením. Zatiaľ sa odborníkom nepodarilo presne zistiť, pre koho epitaf v minulosti zhotovili, ani s určitosťou datovať jeho vznik. Vedenie obce by chcelo získať na obnovu poškodeného epitafu finančné prostriedky cez grantový systém. Zatiaľ to znemožňuje skutočnosť, že o histórii náhrobného kameňa sa vie veľmi málo a nie je ani zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
„Ak by sa krajskému pamiatkovému úradu v Banskej Bystrici podarilo zápis presadiť, peniaze na obnovu by sme určite získali ľahšie," povedala Emílie Mrázková z obecného úradu v Hronseku. Obec zatiaľ pátra po historických súvislostiach v archívoch a uvítala by akékoľvek snímky, či nákresy epitafu zo starších súkromných zbierok.
„V tejto súvislosti sa objavili aj úvahy, či epitaf nejakým spôsobom nesúvisel s obyvateľmi tunajšieho kaštieľa. Jednoznačne sa to však zatiaľ nedá potvrdiť, ani vyvrátiť, " dodala.
Peter Kajba z krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici odhaduje datovanie epitafu na obdobie baroka, prípadne neskorej renesancie. Presné datovanie je znemožnené tým, že text epitafu je už nečitateľný. Peter Kajba potvrdil, že obec požiadala pamiatkový úrad o vypracovanie návrhu na zápis do ústredného zoznamu pamiatkového fondu. „Ide o časovo aj odborne pomerne náročný proces," dodal. Reliéf so symbolmi pominuteľnosti a vzkriesenia má aj podľa neho mimoriadnu hodnotu, hoci epitaf je výrazne zvetraný. Princípom výtvarného stvárnenia je známe „vanitas vanitatum", čo v preklade znamená márnosť nad márnosť. V umeleckom zobrazení sa pominuteľnosť života ponímala alegoricky ako protipól života a smrti. V stvárnení sa často objavovali lebky, či presýpacie hodiny, ktoré dominujú aj reliéfu v Hronseku.
V obci sa popri drevenom artikulárnom kostole, ktorý je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, nachádzajú aj dva kaštiele. Goticko-renesančný kaštieľ, nazývaný aj vodným hradom, je jednou z dominánt okolia. Žil v ňom napríklad Zsigmond Géczy, otec preslávenej levočskej bielej pani Juliany Korponayovej. Rovnako pozoruhodnou pamiatkou je aj Soosovsko- Géczyovský kaštieľ, postavený v barokovom slohu. Obec sa spolieha, že po obnove epitafu by k trom významným pamiatkam pribudla ďalšia.