zriedka. Mnohé tradície i kresťanské zvyky však dodržiavajú už len starší.
POLOMKA. "Na Veľkú noc sa pripravujeme veľkonočným upratovaním a výzdobou celého domu, rodiny s mladšími deťmi maľujú veľkonočné vajíčka, ktoré predstavujú zrod nového života," uviedla Alena Turošíková z Čierneho Balogu. Vajíčka tam každý vyzdobuje podľa vlastného vkusu. "My ich maľujeme buď temperovými farbami, alebo ich dáme variť s cibuľou, na tom vajíčku vznikne dúhová farba." Turošíková pokračovala, že tiež pečú baránka, ten predstavuje Ježiša Krista, "ktorý trpel na kríži ako baránok".
V Polomke sa od tradície maľovania vajíčok ako výslužky pre chlapcov podľa Veroniky Šuchaňovej z tejto obce už upustilo, maľujú sa, ale už iba ako dekorácia pre domácnosti. Ako pripomenula ďalší zvyk, niektoré rodiny nosia do kostola na Veľkonočnú nedeľu košík s jedlom na posvätenie.
Podobne je to aj v ďalšej horehronskej obci Telgárt. Na Veľkonočnú nedeľu si ľudia nechávajú v kostole posvätiť jedlo v košíkoch, nesmie v nich chýbať pascha, šunka, vajcia, maslo a údenina. Ako uviedla Martina Koščová z Telgártu, tieto jedlá tvoria po príchode z kostola raňajky. "Z jedál sa odkladá kosť zo šunky, škrupiny z vajec a omrvinky z paschy, ktorými sa posýpa prvý hriadeľ pred tým, ako sa ide siať, pre dobrú úrodu," dodala Koščová s tým, že to dodržiavajú hlavne starší Telgárťania.
Spomínaná pascha je v Telgárte tradičným veľkonočným jedlom. Hebrejsky sa povie pasach a symbolizuje prechod Mojžiša a Židov cez Červené more alebo vzkriesenie Ježiša. Koščová dodala, že pascha nesmie mať v strede dieru, pretože predstavuje Ježiša ako celok. Je sa z tvarohom. "Šumiac i Telgárt sú obce, v ktorých žije mnoho ľudí gréckokatolíckeho a pravoslávneho vierovyznania, preto sú tu zvyky trošku iné," dodala etnografka banskobystrického Stredoslovenského osvetového strediska Tatiana Salajová s tým, že má na mysli napríklad jedenie paschy.
V Telgárte má v rámci predveľkonočných zvykov každá nedeľa počas 40-dňového pôstu svoj názov. "Najzaujímavejšia je strúčková. Po omši sa varili a šúľali strúčky dlhé asi 20 cm, vešali sa cez drevené sito na preosievanie múky, aby sa nepolepili," vysvetlila Koščová. Staršie obyvateľky obce túto tradíciu dodržiavajú a dúfajú, že čím budú strúčky dlhšie, tým budú klasy väčšie. Jedia ich s tvarohom a maslom.
Na Veľkonočný pondelok chodia telgártski chlapci odetí v krojoch po dedine oblievať dievčatá vodou. "Na Horehroní dominovala oblievačka, menej šibanie," pripomenula Salajová. Oblievačka je pozostatkom očistných rituálov, ktoré sa diali v jarnom období, kedy sa malo všetko očistiť od zlého.
Turošíková zdôraznila, že postupne tradícia Veľkej noci stráca svoj význam a niektorí idú radšej na prechádzku do prírody. Tiež kresťanské zvyky dodržiavajú podľa nej skôr starší, ktorí napríklad "chodia s kňazom po dedine a modlia sa krížovú cestu". Ako však dodala Salajová, na Horehroní, od Brezna smerom na východ po Telgárt, sa možno stále stretnúť s tradičnými veľkonočnými zvykmi.
