BANSKÁ BYSTRICA. Krása slovenských kraslíc učarovala Ružene Matúškovej krátko po tom, ako sa na Slovensko prisťahovala z Českých Budějovíc. Maľuje ich už tridsať rokov, pričom najviac ju oslovila technika zdobenia voskom.
Niekedy sa sama pousmeje, že v počte ťahov voskom by už zrejme mohla ašpirovať na zápis do Guinessovej knihy rekordov: „ Ak vezmeme do úvahy, že kraslice maľujem približne tridsať rokov, ročne ich vyrobím viac ako tisíc kusov a na jednej je približne tristo ťahov voskom, vyšlo by úctyhodné číslo. V skutočnosti som to ale nikdy nepočítala," povedala nám.
Priznáva, že prvé pokusy boli ťažké, no neodradili ju. Maľovanie voskom má tú výhodu, že chybný ťah ešte nezmarí konečný výsledok. Stačí vosk jemne zoškrabať a v práci sa dá pokračovať.
„ Najprv som začínala s včelím voskom, dnes už používam voskové farbičky. Nahrejem ich nad aromatickou lampou a namáčam do hmoty špendlík bez hlavičky. Maľovať sa dá aj so špendlíkovou hlavičkou, no bez nej ťah pôsobí jemnejšie," prezradila nám. Námety a ornamenty si nikdy nepredkresľuje na papier, ale experimentuje priamo na vyfúknutých krasliciach. Za dôležité považuje mať dobre zafixovanú ruku, aby boli ťahy rýchle a presné.
Vyskúšala už aj kombináciu servítkovej techniky s voskovou a kraslice vyzerali veľmi zaujímavo. Nevyhýba sa dokonca ani kombinovanej technike vŕtania a vosku, a sníva o tom, že bude kraslice zdobiť slamou. „ Každoročne si ju na chalupe dokonca aj nazbieram , no dodnes som sa k tomu nedostala. Hádam sa mi to podarí potom, čo odídem na dôchodok," usmieva sa. V civilnom zamestnaní je zdravotnou sestrou, takže svojej najväčšej záľube sa venuje počas nocí a cez víkendy. Najväčší nápor zažíva hlavne v predveľkonočnom období. „ Teší ma, že technike voskovania sa už priúča aj moja osemročná vnučka Janka a ide jej to veľmi dobre," hrdo ukazuje veľmi vydarené kraslice svojej vnučky.
V posledných rokoch sa snaží navštevovať aj jarmoky a prezentácie ľudových umelcov, kde neraz získa mnoho nových poznatkov. „ Má to tam vždy výbornú atmosféru, už sa navzájom poznáme a dokážeme si vymeniť skúsenosti," hovorí.raslice pani Ruženy tradične zdobia veľkonočné stoly aj vo Švajčiarsku, či Nemecku, čo ju vždy poteší. Nad otázkou, či rodina dokáže za rok spotrebovať také množstvo vajíčok, ktoré neskôr namaľuje, sa pousmeje: „ Na chalupe si nedokážeme predstaviť ráno bez chalupárskej praženice. Zväčša sa nás tam zíde veľká skupina ľudí, takže raňajky pripravujeme z úctyhodného množstva vajec," hovorí.