BANSKÁ BYSTRICA. Stať sa členom banskobystrickej Dukly nie je ľahké, o čom sa presvedčilo už niekoľko atlétov. Ak však niekto ukáže veľký talent a hlavne ambície pracovať na svojom zlepšení, tabuľkové miesto sa pre neho nájde. Najnovším príkladom je chodec Anton Kučmín, ktorý sa pod krídlami vojenského centra zlepšil na 20 km o skoro devätnásť minút. O tom, že mohol mať protekciu, keďže riaditeľom Dukly je exchodec Peter Korčok, možno len pochybovať, lebo bývalý reprezentant ma na súčasných podriadených podobne veľké nároky aké mával na seba.
Na druhej strane, ak sa za niekoho prihovorí svetoznámy odborník Juraj Benčík, aj najprísnejší šéf bez najmenších výčitiek svedomia prikývne. Za Benčíka jasne hovoria výsledky jeho zverencov od Jozefa Pribilinca, cez Mrázeka a Blažeka, po Bátovského a Tótha. Kučmín veľmi dobre vedel do akej partie sa dostal a v pohode môže zabudnúť, že ešte vlani vstával o piatej ráno, aby mohol byť vo firme svojho bývalého dubnického trénera Jozefa Pavelku o šiestej pripravený makať. Po osemhodinovej robote v lakovni napochodovala na chodecký tréning. ,,Nebolo to jednoduché, ale nesťažoval som sa. Aspoň som si v práci odbil aj posilňovaciu časť tréningu," spomína teraz s úsmevom. Od 1. januára už členom VŠC Dukla B. Bystrica a môže si dlhšie pospať, aby na tréningy mohol íšť vo väčšej psychickej a fyzickej pohode. Výsledkom je zlepšenie osobného maxima z 1:42 min na 1:23:37 h, čím v Poděbradoch splnil ostrý limit SAZ na júlový európsky šampionát v Barcelone.
,,Priznám sa, do Poděbradov som nešiel s veľkými očami. Tri dni pred pretekmi mi prišlo zle od žalúdka. Poriadne ma to vyšťavilo, ubralo dosť energie. Preto som si nedával veľké ciele, tajne som len dúfal, že splním aspoň limit 1:25:30 h na májový Svetový pohár v Mexiku. V Poděbradoch sa mi však išlo nečakane dobre, už medzičas na desiatom kilometri 41:30 nasvedčoval, že z toho môže byť kvalitný výkon. Dopredu som však nejasal, lebo veľmi dobre vie, že po pätnástom kilometri sa vždy môže udiať ešte niečo nečakané. Keď som však kilometer pred cieľom videl medzičas 1:19 h, už som si bol istý, že mi limit na ME do Barcelony neujde."
Dvadsaťpäťročný odchovanec dubnického Spartaka si podmienky v novom pôsobisku vo VŠC Dukla nevie vynachváliť. ,,Konečne sa môžem poriadne vyspať, mám dostatok času tréningu, ostáva mi priestor aj na regeneráciu, čo mi predtým chýbalo. A čo je asi najdôležitejšie, akékoľvek zdravotné problémy môžem riešiť okamžite. Jednoducho, mám viac času na všetko, čo súvisí s chôdzou. V Dubnici to nebolo zlé, ale myslím si, že v daných podmienkach som dosiahol maximum," pripomenul Kučmín.
O tom, že talent a odhodlanie mu nechýba, presvedčil v minulosti viackrát. Napríklad v roku 2007 skončil na Európskom pohári v Leamingtone 21. na 50 km v osobnom rekorde 3:57:41 h a hoci v tom čase nebol zaradený do nijakého centra vrcholovej prípravy, vybojoval si aj účasť na svetovom šampionáte v japonskej Osake. Tam však päťdesiatku totálne vyčerpaný nedokončil. Bojoval zo všetkých síl a z trate zišiel až na 42. kilometri až po apeloch chodeckého trénera výpravy Jozefa Malíka a lekára pretekov. ,,Pred príchodom do Dukly som často trénoval sám, čo je pri vytrvalostnej disciplíne ako je chôdza dosť ubíjajúce. Teraz je to iné, s chalanmi si vzájomne pomáhame, ťaháme sa," prízvukoval Kučmín.
V minulosti sa Anton Kučmín orientoval skôr na päťdesiatku ako na dvadsiatku. Teraz to bude opačne. ,,Nie som ešte taký starý, aby bol mojou prioritou chodecký maratón. Stále vidím priestor na výkonnostný posun aj na 20 km. Veď osobnému rekordu nepredchádzal iba pokazený žalúdok, ale aj januárový tréningový výpadok pre únavovú zlomeninu rebra."
Kučmínovou veľkou túžbou je štartovať raz na olympiáde. Pred dvoma rokmi sa do Pekingu nedostal, o dva roky v Londýne by však nechcel chýbať. Práve po londýnskej olympiáde sa mu končí aj zmluva v banskobystrickej Dukle. ,,Samozrejme, účasť na olympijských hrách je len jedna časť môjho sna, druhou je aj nejaké pekné umiestnenie."
Nástup talentovaného Dubničana do VŠC privítal aj najlepší slovenský chodec Matej Tóth. ,,Jeho angažovanie ma veľmi potešilo. Tóno je talent, ktorý aj bez vrcholových podmienok dosahoval výborné časy. Skrýva sa v ňom veľký potenciál a je momentálne z našej partie jediný, ktorý so mnou dokáže absolvovať aj špeciálne tréningy zamerané na dvadsiatku," zložil klobúk pred kolegom Tóth.
Autor: mig