Napoleonova armáda prišla o veľký počet koní po tom, čo pojedli ihličie a kôru z tisov obyčajných. V prírodnej rezervácii Harmanecká tisina si však jelenia zver na vzácnych stromoch rada pochutí. Pred zničením ich chránia mechanickým oplotením.
HARMANEC. Jedným z hlavných problémov národnej prírodnej rezervácie Harmanecká tisina je ničenie cenných porastov jeleňou zverou. Tá vyhľadáva tieto chránené stromy napriek tomu, že s výnimkou plodov je celý strom prudko jedovatý. Odborníci sa snažia tisy chrániť napríklad mechanickým oplotením, napriek tomu sa nedarí všetky jedince zachrániť.
Hlavný inžinier Mestských lesov Banská Bystrica Eduard Apfel považuje za najohrozenejšie mladé stromy. „ Jelenia zver poškodzuje hlavne zmladené stromčeky, takže veľká časť tisov do veku 40 - 50 rokov vyhynie," dodal.
Hľadajú cesty k záchrane
Popri Harmaneckej tisine sa tieto chránené stromy, ktoré sa považujú za dedičstvo treťohôr, prirodzene vyskytujú aj v ďalších lokalitách pod správou bystrických mestských lesov.
„ V súčasnosti sa rozbieha v spolupráci s odborníkmi viacero akcií, ako tisy zachrániť. Lesnícky výskumný ústav bude skúšať nový prípravok na ich ošetrenie, ktorý by mohol ochrániť asi 11-tisíc tisov. Prostredníctvom envirofondu zas možno žiadať úhradu pri poškodení biotopov," priblížil situáciu Eduard Apfel.
Keďže v prípade Harmaneckých tisín ide o najvyšší stupeň ochrany prírody, zatiaľ nie je rozhodnuté, či sa bude ošetrenie týkať aj tohto chráneného územia. Vyžiadalo by si to udelenie výnimky.
Ivan Milan zo správy Národného parku Veľká Fatra konštatoval, že hlavným problémom pri ochrane tisov pred zverou je nedostatok finančných prostriedkov.
„Oplotenie na kmeňoch, ktoré sa sem dávalo v minulosti, by už potrebovalo výmenu. Podobné projekty sú však momentálne kvôli nedostatku peňazí stopnuté," konštatoval.
Pre niekoho jed, pre iného liek
Hoci väčšina zvierat a taktiež človek by na konzumáciu tisu mohli doplatiť životom, pre tráviaci systém jelenej zveri je skôr liekom. „Stromy vyhľadávajú hlavne preto, že im pomáha zvládať boj s parazitmi," povedal Ivan Milan. Najviac poškodených stromov nachádzajú odborníci hlavne po zime a týmto spôsobom zrejme ľahšie odolajú chorobám.
„Tisy majú našťastie veľmi dobrú regeneračnú schopnosť. Aj strom, ktorý je na 80 percent zničený, ešte dokáže za určitých podmienok prežiť," doplnil odborník.
Prírodná rezervácia Harmanecká tisina patrí na Slovensku k najstarším, vyhlásili ju už v roku 1949. Je súčasťou Národného parku Veľká Fatra a na rozlohe približne 20 hektárov sa nachádzajú lesné spoločenstvá s výskytom treťohorného tisu obyčajného. Rezervácia patrí k najväčším oblastiam prirodzeného výskytu tisu v Európe, niektoré stromy sú staré okolo 600 rokov. Tis sa však vo vhodných podmienkach dožíva podstatne vyššieho veku. Celá rastlina s výnimkou plodov obsahuje vysoké percento jedovatého alkaloidu, najvyššia koncentrácia je v ihličí a semenách.
