BANSKÁ BYSTRICA. Tradícia stavania májov, ktorá siaha ďaleko do predkresťanského obdobia, mení v posledných desaťročiach svoju podobu . Za socializmu sme popod máje pochodovali s mávatkami a heslami, aby sme oslávili sviatok práce. Dnes sú spojené nielen s ľudovými piesňami a zvykmi, ale hlavne s predvolebnými sľubmi politikov. Aj počas dnešného dňa bude pod zelenými májmi mimoriadne tesno.
Vďaka folklórnym skupinám sa našťastie darí zachovať tradíciu stavania májov na mnohých miestach Slovenska v nezmenenej podobe.
Zaujímavosťou je, že v niektorých regiónov Slovenska sa stavanie májov neviazalo automaticky k prvému máju, ale napríklad k Turícam, či k odobierkam regrútov. Je to aj prípad Ľubietovej, kde až v posledných rokoch presunuli stavanie májov na začiatok mesiaca. „ V minulosti ich stavali predovšetkým regrúti v období Turíc," povedal Ján Majer z folklórneho súboru Debnár. Súčasťou týchto dní bývali aj hody, či regrútske zábavy.
„ Stavanie májov v našej obci malo svoje zvláštnosti. Dva vysoké stromy sa stavali krčmárovi, jeden richtárovi a potom už prišli na rad dievčatá," povedal. Tie mali podľa tradície chlapcom za postavenie mája „zaplatiť" a nechať sa vykrútiť na zábave. Zatiaľ čo pred krčmu a k richtárovi dávali mladé smrečky - neraz vysoké aj dvadsať metrov, do záhrad dievčat vyberali skôr štíhle briezky.
Mladé stromčeky už v predkresťanskom období umiestňovali naši predkovia na domy, aby chránili príbytky pred zlými silami, búrkami, či víchricami. Tento zvyk prešiel mnohými zmenami, v 18. storočí dokonca pristúpila vrchnosť k viacerým reštriktívnym opatreniam kvôli ochrane lesov pred drancovaním. Stavanie májov bolo často spájané s ľúbostnými zvykmi a stromy neraz stavali chlapci pre svoje vyvolené. V neskoršom období ich zvykli umiestniť pred všetky domy v obci, kde žili dospievajúce dievčatá.
