SLOVENSKÁ ĽUPČA. Patrí k najstarším slovenským stromom, jej vek môže byť až 739 rokov. Korvínova lipa je napriek dlhovekosti stále v dobrom stave. Liečba, ktorou prešla pred niekoľkými rokmi, sa ukazuje úspešná. Zdravotný stav stromu však naďalej v pravidelných intervaloch prehodnocujú odborníci.
„ Približne pred tromi rokmi sa na nej robili rozsiahle arboristické práce a tie sa dodnes ukazujú účinné," povedal Igor Halgaš zo správy Národného parku Nízke Tatry ( NAPANT). V tom čase sa urobil zdravotný rez, odstránili sa odumreté pletivá , odľahčila a stabilizovala sa koruna.
„ Cieľom bolo zvýšiť odolnosť koruny voči vetru a znížiť prevádzkové riziká stromu," dodal Halgaš. Lipa sa nachádza v tesnej blízkosti hradu, čo si tiež vyžaduje osobitnú pozornosť. Stav chránených stromov sa podľa odborníka vyhodnocuje minimálne raz za dva roky, pričom komisionálne posúdenie majú na starosti príslušné orgány štátnej správy. V prípade, že by prišlo k mimoriadnej udalosti, táto sa rieši obratom.
V železných obručiach
Za svoj dlhý život prežila lipa veľkolistá na nádvorí hradu nemálo otrasov, okrem iného aj zemetrasenie v 15. storočí, víchrice a niekoľko zásahov bleskom. Jej charakteristickým znakom je preto aj veľká dutina, ktorá sa tiahne prakticky celým kmeňom. V minulosti ju vyplnili a celý kmeň je dnes spevnený železnými obručami.
Hoci jednoznačný vek lipy je zložité určiť a oficiálne sa udáva 700 rokov, môže byť ešte staršia. Podľa kastelána hradu Petra Mosného je možné jej vek odhadovať podľa dobových rytín, na ktorých je zobrazená. Legenda tvrdí, že ju mohli zasadiť už v roku 1271, krátko po dokončení hradnej studne. Meno dostala po kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý pod ňou v 15. storočí rád sedával. Ide o mohutný strom, pričom obvod kmeňa dosahuje úctyhodných 770 centimetrov.
Drevení veteráni
Popri Korvínovej lipe patria k najstarším a najvzácnejším stromom na Slovensku aj dub v Dubinnom, či lipa kráľa Mateja v Bojniciach. Medzi stromy s úctyhodnou dĺžkou života patria vo svete hlavne ginká dvojlaločné, sekvoje, či niektoré druhy borovíc. Napríklad borovica ostitá dosahuje v severnej Amerike bežne vek nad tisíc rokov, sú však známe aj prípady, kedy sa dožije tritisíc rokov.
