Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. Prívalové dažde, ktoré sú najmä v poslednom období čoraz častejšie, patria medzi hlavné príčiny povodní. Aj keď Banskú Bystricu záplavy tento rok obchádzali, ak by mesto zasiahla storočná povodňová vlna, zaplavená plocha pri súčasnej úrovni ochrany bude predstavovať približne dva a pol milióna metrov štvorcových. Zastavaná oblasť z toho je až 283 tisíc. „Prieskum o tokoch v intravilánoch miest a obcí Slovenskej republiky jednoznačne určuje potrebu ďalšieho riešenia protipovodňovej ochrany mesta Banská Bystrica, ktorá patrí z hľadiska významu k najohrozenejším v rámci Slovenska," povedal Ondrej Kostiviar, vedúci odboru inžinierskych činností SVP.
Mesto ohrozujú mosty
Najhoršia situácia je v profiloch mostov. Kapacita dvoch hlavných mostov pri bývalom Drukose a malej železničnej stanici sa pohybuje od 280- 350 metrov kubických za sekundu. Požadovaný prietok pri storočnej vode je pritom na úrovni až 540. Avšak už aj dvadsaťročný prietok znamená pre mesto a jeho obyvateľov hrozbu povodní. „Napriek tomu, že most na Kapitulskej ulici nedávno rekonštruovali, neboli zohľadnené požiadavky na zvýšenie jeho kapacity z hľadiska prietokových pomerov," hovorí Kostiviar. V prípade, že sa naplní najhorší scenár, poškodených bude približne 36 kilometrov ciest, zasiahnutých množstvo verejných budov či kultúrnych pamiatok a ohrozených viac ako dvetisícdvesto obyvateľov. Okrem okrajových a priemyselných častí (Šalková, Majer, Radvaň, Iliaš) by zaplavilo aj centrum po oboch brehoch Hrona. Hĺbka vody za takýchto podmienok miestami dosiahne až dva a pol metra.
Plytké rieky a nezodpovední ľudia
Nebezpečenstvo povodní, neznamenajú len úzke profily mostov, ale aj korytá niektorých riek v okrese.
„Sú úzke, plytké, málo priepustné a nečistia sa. Pozdĺž vodných tokov po brehoch, ľudia skladujú rezivo, drevo a iný materiál. Na úkor priepustnosti si rozširujú dvory a záhrady," povedal Jozef Gajdoš, prednosta obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica. Problémom sú aj stavby hospodárskych budov, čo sťažuje prácu správcom vodných tokov pri údržbe. Zároveň sa vyrubujú porasty vo svahoch, ktoré majú zadržiavať vodu.
Protipovodňové alternatívy
Od veľkých záplav v roku 1974, vypracovali približne 15 analýz, ktoré sa zaoberali protipovodňovými opatreniami pre Banskú Bystricu. Zvažovali sa alternatívy ako výstavba poldrov na Hrone, rekonštrukcia mostov, vyčistenie a vyrovnanie sklonu koryta toku, jeho prehĺbenie či rozšírenie. Najviac skloňovaným riešením bola výstavba obtokového hydraulického tunela, kde sa predpokladalo financovanie zo strany Európskej únie. Analýza však ukázala, že projekt je nevýhodný. Nemožnosť získať peňažné prostriedky z iných zdrojov a nesúhlas vlastníkov s výkupom pozemkov, znamenali vo februári 2010 stop tejto alternatíve.
Komplexné riešenie
„V súčasnosti je ukončený výber zhotoviteľa novej štúdie a následne stavebného zámeru. Termín vypracovania predmetných materiálov je predbežne stanovený na koniec tohto roka," hovorí Kostiviar. Nové návrhy by mali byť kombináciou trvalých opatrení v povodí a samotnom toku s dočasnými, ktoré budú použité len v čase hroziacej povodne.
„Okrem opatrení v oblasti vodného hospodárstva, je potrebné prijať aj také, ktoré sa vzťahujú na celé povodie vo vzťahu k poľnohospodárstvu, lesnému hospodárstvu, ochrane prírody, rozvoju sídelných štruktúr a rekreácie," povedal Gajdoš.
Rieka Hron bola prvý krát upravovaná ešte v 20. a 30. rokoch minulého storočia, neskôr v povojnovom období. Najväčšie zásahy boli uskutočnené po povodniach v rokoch 1960 a 1974. Opatrenia zahŕňali úpravy toku, nábrežné múry, ochranné hrádze či ťažké protipovodňové konštrukcie, využívané iba počas záplav. Dnes sú nahradené ľahkými mobilnými hradidlami.
