BREZNO. Posledná informácia z Pekárne v Hronci hovorí o 25 až 30 percentnom náraste. Do akej miery to ovplyvní ceny chleba a pekárenských výrobkov závisí od predajcov. Pri súčasnej marži, teda rozdiele medzi nákupnou a spotrebiteľskou cenou by však pekárenský tovar obchody vôbec zdražovať nemuseli, tvrdí Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva.
Mlyn nevymenia, prepúšťanie nevylučujú
Rodinná pekáreň z Hronca upečie denne 700 chlebov a 60 druhov pekárenských výrobkov. Za desať dní minie 8 ton múky. Napriek avizovanému nárastu nákupnej ceny, lacnejší mlyn hľadať nebude. „Lepšiu surovinu by sme nezískali," s presvedčením tvrdí majiteľka firmy Oľga Perichtová.
Na výrobe a rozvoze tovaru sa podieľa 22 zamestnancov pekárne. Zásobujú menšie predajne v breznianskom regióne, a ďalej až po Banskú Bystricu a po Zvolen. Vynikajúci ražno-pšenično-zemiakový chlieb predávajú za 0,84 eura. Zatiaľ. „Pokiaľ by zdraželi aj energie, zrejme by sme museli znížiť stav zamestnancov," pripustila. Ďalším dôvodom môže byť aj strata malých odberateľských miest, ktoré vytrvalo požiera rastúci počet nákupných centier a obchodných reťazcov.
Cez brezniansky monopol neprerazili
Špecialitou pekárne u Poláka v Pohorelej je v prvom rade zrekonštruovaná trojetážová pec - parnička s tradičnou technológiou, ktorá zaručuje kvalitu domáceho chleba. Denne cez ňu prejde 450 pecňov, dvetisíc päťsto buchtičiek z chlebového cesta, 500 rožkov a niekoľko druhov sladkého pečiva. Podľa Dany Polákovej, majiteľky pekárne stačí im to na zaplatenie výrobných nákladov a na mzdy dvanástim ľuďom, ktorých zamestnávajú. Fungujú prakticky rok.
„Sme radi, že sme sa dostali na trh v Poprade a do jedného z banskobystrických obchodných reťazcov, pretože inak by sme boli mesiac čo mesiac v mínuse. Konkurencia je veľká. Brezno nás napríklad do tamojších obchodných centier nepustilo," povedala.
Ako sme overovali, s premrštenou maržou obchoduje nemenovaný reťazec aj s chlebom z Pohorelej. Predáva ho takmer o osemdesiat percent drahšie ako ho od výrobcu získava.
