Za totality ho rozobrali, zachovalo sa iba oplotenie.
BADÍN. Neďaleko obce Badín v okrese Banská Bystrica odhalili v roku 1934 pomník československým legionárom. Mal pripomínať významnú vojenskú operáciu, ktorej velil necelý rok po vzniku prvej Československej republiky generál Josef Šnejdárek . Vďaka úspešnej a premyslenej operácii sa podarilo z územia stredného Slovenska vyhnať vojská Maďarskej republiky rád.
Pomník bol pozoruhodným dielom banskobystrickej sochárskej dielne Horn. V štvorcoch, umiestnených na kríži, mal uvedené názvy plukov a práporov, ktoré v tejto lokalite bojovali. Už za Slovenského štátu však z pomníka odstránili levov, za totality ho rozobrali úplne . Kamene skončili s veľkou pravdepodobnosťou na stavbách v okolí. Pre komunistov bol pamätník, namierený proti boľševikom, tŕňom v oku. Do dnešného dňa ostalo z pamätníka iba oplotenie a dva ihličnaté stromy.
Návrat pamätníka zabrzdili peniaze
Obec pred časom uvažovala, že by repliku pomníka opäť osadili na pôvodné miesto. Problémom bolo financovanie pomerne náročného projektu.
„ Mali sme už vypracovaný projekt, no narazili sme na nedostatok financií. Z obecného rozpočtu by sme to nemali šancu hradiť a iné zdroje sa nenašli," povedal starosta Badína Stanislav Moravčík.
Nevylúčil, že v prípade priaznivejšej finančnej situácie by mohla obec projekt v budúcnosti oprášiť.
Ďalšia možnosť sa črtala vo vyhotovení zmenšeniny pomníka a jeho umiestnení na priečelí budovy, ktorú vlastní spoločnosť Wittmann Holding vo Zvolene. Spolumajiteľka spoločnosti Katarína Wittmannová je vnučkou generála Šnejdárka. Riaditeľ spoločnosti Štefan Hvojník nám povedal, že na umiestnenie repliky na budovu nedostali povolenie od pamiatkového úradu.
Spoločný štát v ohrození
Iba niekoľko mesiacov po vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov sa ocitla nová republika v ohrození. Maďarská revolučná vláda Bélu Kúna vyhlásila diktatúru proletariátu a začala vojnu proti okolitým krajinám. Na strednom Slovensku im padla do rúk Krupina, Lučenec, Levice, či Zvolen. Ťažké boje sa odohrávali aj v blízkosti Badína. Červené gardy tu začali paľbu na obec a zhorelo niekoľko domov. 12. júna 1919 nariadil Šnejdárek sústredený útok na Zvolen.
Pamätník, ktorý rozobrali za komunizmu, vyhotovila firma Horn
archív: spoločnosť Wittmann
Prvý smeroval od Badína na Sielnicu, Kováčovú a Budču, ďalšie boli tiež do detailov premyslené. Všetky boli úspešné a pád Zvolena doslova otriasol boľševickou armádou. Armádny generál Josef Šnejdárek bol právom pokladaný za vynikajúceho stratéga. Ako príslušník cudzineckej légie sa podieľal aj na budovaní československých légií vo Francúzsku spoločne s M.R. Štefánikom. Za komunizmu sa na túto významnú osobnosť cielene zabúdalo, vo Zvolene mu prvú pamätnú tabuľu odhalili až v minulom roku.
