Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. Slovensko navštívil za posledný rok už druhý krát. Vlani krstil v Banskej Bystrici svoju knihu s príznačným názvom Za svetlom v tichu a tme. Pred niekoľkými dňami sa k nám vrátil na pozvanie banskobystrických redemtoristov a Kresťanského centra nepočujúcich na Slovensku (KCNS) , ktoré pôsobí v našej diecéze. Vyrazil na „šnúru nádeje" po viacerých slovenských mestách. Neúnavný, plný radosti a nádeje. Sám zvykne hovoriť, že ťažké zdravotné postihnutie ho posunulo bližšie k Bohu a k ľuďom, pre ktorých môže byť dôkazom duchovnej sily aj v momentoch, keď nádej neraz strácame.
Katolícky kňaz Róbert Colotka, ktorý ovláda posunkovú reč a venuje sa pastorácii nepočujúcich, o stretnutí s výnimočným kňazom prezradil: „ Stretol som sa s ním pred niekoľkými rokmi v Anglicku, kde v súčasnosti pôsobí. Okamžite na mňa zapôsobil svojou charizmou a mimoriadnou rozhľadenosťou. Hoci sa narodil ako nepočujúce dieťa, rozpráva siedmimi jazykmi a posunkuje v ôsmich. Vtedy som iba tak nesmelo nadhodil, či by neprišiel na Slovensko. Okamžite zareagoval kladne a veľmi sa potešil, keďže naša krajina mu bola blízka aj preto, že jeho židovskí rodičia pochádzali z Poľska a Litvy."
Katolícky kňaz Róbert Colotka komunikuje s Cyrilom Axelrodom taktilnou posunkovou rečou
FOTO: archív kcns.sk
Pri prvom stretnutí sa Róbertovi Colotkovi dostala do rúk aj kniha, ktorú Cyril Axelrod napísal a hneď vznikla myšlienka preložiť ju do slovenčiny. Neskôr sa však vzájomné kontakty načas prerušili po tom, čo webovú stránku Cyrila Axelroda napadli hackeri a nedarilo sa na neho získať nový kontakt.
Opätovne sa to podarilo v roku 2009 na svetovom stretnutí nepočujúcich katolíkov v Ríme. „ Odrazu som ho uvidel medzi účastníkmi a hneď som sa vybral k nemu. Úplne mi vyrazil dych, keď ma chytil za ruky a bez zaváhania povedal moje meno. Veď sme sa stretli iba raz v živote."
Tentoraz sa už podarilo dohodnúť pevný termín stretnutia na Slovensku a Cyril Axelrod mohol osobne pokrstiť vlastnú knihu.
Vidí a počuje srdcom
Kdekoľvek sa Cyril Axelrod nachádza, vždy chce vedieť čo najviac o meste a ľuďoch, ktorí v ňom žijú. Banskobystrické námestie síce nevidel očami a nemohol počuť jeho ruch, no precítil ho svojim vnútrom. „ Vždy sa pýta, ako vyzerajú ulice, aké pamiatky sa tam nachádzajú a ak má možnosť, aspoň sa ich dotkne rukami," hovorí Róbert Colotka.
Knihu, ktorá vznikala desať rokov, napísal za asistencie korektora a tlmočníka s využitím kombinácie taktilnej posunkovej reči, prstového hláskovania na dlaň ruky a tiež Braillovho písma, vďaka ktorému môže pracovať na počítači.
Počítač, na ktorom Cyril Axelrod pracuje, má aj klávesnicu s Braillovým písmom
FOTO: archív kcns.sk
Róbert Colotka dopĺňa, že špeciálna klávesnica s Braillovým písmom mu umožňuje komunikovať cez počítač s ľuďmi z celého sveta . Taktiež SMS správy, ktoré mu prídu, sa automaticky transformujú do počítača a s pomocou tejto klávesnice ich môže čítať. Najradšej má však priame kontakty s ľuďmi, s ktorými dokáže vynikajúco komunikovať.
Chlapec z ortodoxnej rodiny
Cyril Axelrod sa narodil v ortodoxnej židovskej rodine, ktorú veľmi miloval. V troch rokoch lekári rodičom oznámili, že chlapček od narodenia nepočuje, čím potvrdili ich obavy. Už dlhší čas mali podozrenie, že dieťa zaostáva vo vývoji za rovesníkmi. V Johannesburgu, kde žili, však židovská škola pre nepočujúce deti neexistovala a tak začal syn navštevovať školu sv. Vincenta. Viedli ju dominikánske sestry.
„ Rodičia mali obavy, akým spôsobom ma ovplyvní katolícka výchova," priznáva Cyril Axelrod. Jeho rozhodnutie konvertovať bolo dlhým a neraz bolestným hľadaním.
Pre tento závažný krok sa rozhodol až v dospelosti: „ Miloval som svoj židovský národ, ale vedel som, že ho musím na svojej ceste za katolíckou vierou opustiť. Nachádzal som toľko podobností v týchto dvoch náboženstvách a moja konverzia zo židovstva na kresťanstvo mi nepripadala taká radikálna, ako ju niektorí ľudia vnímali. Necítil som bolestivý odchod od tradície viery. Nevnímal som svoje obrátenie ako odchod, ale skôr ako pokračovanie cez nové prežívanie."
Po smrti otca a milovanej tety May ostala jeho matka človekom, ktorý prepájal Cyrilovu identitu a vieru. Hoci jeho rozhodnutie prijala, ani krátko pred smrťou sa s tým celkom nezmierila. Nevedela pochopiť, ako ona, dobrá židovka, môže mať syna katolíckeho kňaza. „ Nerozumiem tvojej viere, ale prijímam ju, pretože konáš Božie dielo pre nepočujúcich," zvykla hovoriť synovi.
Ďalšia rana osudu smerovala na oči
Cyril Axelrod sa stal svojou neúnavnou pastoračnou prácou nádejou pre mnohých nepočujúcich ľudí. Pre neho samého však život pripravoval ďalšie rany. V roku 1980, počas evanjelizačnej misie v USA sa potkol na schodoch a spadol. Keď sa zdvihol, po stranách okna videl niečo podobné ako povievajúce biele záclony. Vyľakalo ho to. Dobre si totiž uvedomoval, že tam žiadne záclony nevisia. Ortieľ očných lekárov bol neúprosný - kňaz trpel závažným ochorením Retinitis Pigmentosa. Išlo o ochorenie sietnice, ktoré nebolo možné liečiť. Ďalšie vyšetrenia potvrdili, že ochorenie súviselo s tzv. Usherovým syndrómom. Zriedkavo sa vystihuje u detí, ktoré sa narodia ako nepočujúce. Po rokoch môže prejsť do závažnej očnej formy.
FOTO: archív kcns.sk
Kňaz začal slepnúť postupne a celkom zákonite si kládol otázku, ako bude pokračovať v šírení svojej viery . Práve vďaka nej ho však ochorenie posunulo ďalej. Už nevystačil s posunkovou rečou, musel sa naučiť prijímať informácie pomocou taktilnej abecedy pre hluchoslepých , dlho sa trápil s Braillovým písmom. Komické situácie zažíval aj v momentoch, keď si mýlil čas na Braillových hodinkách a občas prišiel na dohodnutý termín priskoro, alebo s oneskorením. Keď na Gallaudetovej univerzite, kde v minulosti študoval, preberal doktorát honoris causa za službu nepočujúcim v južnej Afrike a Hongkongu, dokázal sa už na svoju slepotu pozerať ako na dar: „ Cítil som, že pocta na univerzite prišla v správnej chvíli môjho života. Bola ako nová nádej a dodala mi odvahu, ktorú som potreboval. Pochopil som, že moja slepota mi nikdy nevezme moje životné úsilie a bude od tejto chvíle ďalším prínosom, ktorý môžem dať svetu."
Začína prácu na novej knihe
Róbert Colotka dopĺňa, že otec Cyril sa už v týchto chvíľach púšťa do písania novej knihy. Bude ohliadnutím sa za štyridsaťročným misijným pôsobením tohto výnimočného kňaza v Hongkongu, Anglicku, ale tiež na Slovensku a v ďalších krajinách. Kniha dostane názov Misia je môj život a už teraz je záujem preložiť ju aj do slovenského jazyka.
( V článku sú použité citáty z knihy Za svetlom v tichu a tme.)
