Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ BYSTRICA. V rámci cyklu Osobnosti predstavili v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici Stanislava Dúbravca, ktorý stál na čele krajského pracoviska ochrany pamiatok a prírody takmer 30 rokov. Na časy, kedy sa systém ochrany pamiatok iba rodil, si prišiel zaspomínať spolu so svojimi hosťami. V tomto roku získal Stanislav Dúbravec významnú Cenu Alžbety Gűntherovej - Mayerovej za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu. Cenu každoročne udeľuje Pamiatkový úrad SR výrazným osobnostiam v oblasti pamiatkovej starostlivosti.
Historička architektúry Klára Kubičková povedala, že krajské pracovisko ochrany pamiatok a prírody ( ktoré viackrát zmenilo názov), viedol architekt Dúbravec od roku 1960 až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1988. Prešiel od zakladania pracoviska s dvoma zamestnancami až po sieť pracovísk v bývalom Stredoslovenskom kraji, kde už pracovalo 150 ľudí. „ Budoval krajský ústav s cieľom založiť výskumno - metodické pracovisko so silnou evidenčno - dokumentačnou zložkou a s bohatými fondami v oblasti ochrany pamiatok," povedala historička.
Už v prvých rokoch činnosti pracoviska boli založené štátne zoznamy hnuteľných a nehnuteľných pamiatok v kraji a schválených viac ako 850 ochranných pásiem pre významné pamiatky. Stanislav Dúbravec bol tiež členom Slovenskej komisie pamiatkovej starostlivosti pri ministerstve kultúry a podieľal sa na riešení kľúčových úloh pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. „ Jeho srdcovou záležitosťou bola aj ľudová architektúra. Zaoberal sa ňou aj vo svojej kandidátskej práci Záchrana ľudovej architektúry metódou premiestňovania," dodala Kubičková. Táto práca vyústila do architektonickej štúdie a neskôr realizácie skanzenu v Pribyline. Dnes si už zrejme iba málo Banskobystričanov pamätá, že vďaka Stanislavovi Dúbravcovi sa podarilo zachrániť vzácnu Mäsiarsku baštu. Počas výstavby Pamätníka SNP jej hrozilo zbúranie. Architekt presadil jej obnovu a budúce využitie.
