BANSKÁ BYSTRICA. Banská Bystrica má posledných takmer 20 rokov ľavicových primátorov. Spôsobila to aj nejednotnosť pravice a neschopnosť postaviť vhodného kandidáta.
Banská Bystrica
- počet obyvateľov: okres - 110 979, mesto - 79 003,
- nezamestnanosť v septembri v okrese B. Bystrica: 8,99 %,
- priemerná mzda v okrese: 809,12 eura,
- rozloha: 10 337 hektárov,
- rozpočet mesta na rok 2010: 43,4 milióna eur; najviac na vzdelávanie - 15 038 887 eur,
- počet poslancov: 31
- koalície na poslancov: Smer-SNS-HZDS, KDH-MostHíd, SDKÚ-SaS-KDS.
Smer pomáhal svojmu
Víťaz ostatných volieb, niekdajší šéf odborov Ivan Saktor, zobchodoval podporu Smeru v komunálnych za odborárske hlasy v parlamentných voľbách. Keď nastupoval do úradu, hovoril o rozvoji mesta s pomocou Smeru. Po štyroch rokoch necháva za sebou kauzy a dlhy.
Úverová zaťaženosť mesta na konci minulého roku bola podľa opozičnej SDKÚ 14 miliónov korún. V tomto roku stúpla o ďalších 12 miliónov eur.
„Zadlžovanie sa stalo aktuálne až v poslednom roku, keď si mesto zobralo dva úvery," hovorí opozičný poslanec Vladimír Pirošík. „Väčšina neprišla so žiadnou iniciatívou a sústredila sa len na udržanie svojich pozícií. Pýcha ich neomylnosti nemala hraníc," povedal Baník.
Zarábal predajmi
Saktor sa od začiatku snažil naplniť prázdnu mestskú kasu priamym predajom majetku. Koncom roku 2007 mu väčšina v mestskom zastupiteľstve odhlasovala predaj takmer 40 nehnuteľností a desiatok hektárov pozemkov za približne 180 miliónov korún.
Poslanec Banskobystrickej alternatívy a právny expert Transparency International na samosprávy Pirošík tvrdí, že predajom bez verejnej obchodnej súťaže mesto prišlo podľa optimistických odhadov o 3,3 a podľa niektorých až o 6,6 milióna eur. Saktor podozrenia z netransparentnosti odmieta.
Jedným z dôležitých sľubov primátora bolo aj vybudovanie priemyselného parku v lokalite Šalková - Majer. Park síce stojí, ale investori sa doň nehrnú. Nejasné sú aj obchodné transakcie s pozemkami pod ním. Prevody pozemkov zo Slovenského pozemkového fondu na reštituentov a následne na súkromné firmy rieši súd.
NKÚ a hotovosť v kancelárii
V poslednom roku vládnutia Ivana Saktora prišiel skontrolovať financovanie mesta Najvyšší kontrolný úrad, ktorý okrem iného konštatoval, že mesto nedodržalo zákon a predajom akcií v nevýhodnom kurze prišlo o vyše 566tisíc eur.
Akcie kúpila od mesta spoločnosť Penta Investments Limited. Saktor tvrdí, že predaj bol v poriadku, mesto vraj postupovalo podľa zmluvy, ktorú uzavrelo ešte vedenie bývalého primátora Jána Králika. NKÚ však našiel aj ďalšie nedostatky.
Záhadný prípad krádeže 55tisíc eur z kancelárie primátora Saktora, ktorý sa stal dva dni pred Vianocami v roku 2009, zostal nevyriešený. Podľa prvého oficiálneho vyhlásenia vysoká suma patrila primátorovi. Neskôr hovorkyňa povedala, že väčšina z nich patrila jeho priateľovi, ktorý si ich tam odložil.
Boli aj plusy
Saktorov kritik Pirošík tvrdí, že primátorovi sa za štyri roky predsa len niečo podarilo. Za úspechy považuje vybudovanie klientskeho centra na mestskom úrade, zavedenie separovaného zberu kovov a bioodpadu, udržanie trolejbusovej dopravy v meste.
Saktorovi sa podarilo využiť svoje kontakty na bývalú vládu koalíciu. Exminister dopravy a Banskobystričan Ľubomír Vážny zaradil výstavbu severného obchvatu Banskej Bystrice medzi PPP projekty a stavba rýchlo napreduje.
Ľudia na magistráte sa menili príliš rýchlo a územný rozvoj bol živelný.
BANSKÁ BYSTRICA. Kritici vyčítajú primátorovi Banskej Bystrice Ivanovi Saktorovi, že počas štyroch rokov nezabezpečil personálnu stabilitu úradu, z čoho pramenila nekoncepčnosť jeho práce. Za štyri roky sa na dôležitom poste prednostu úradu vystriedali štyria ľudia.
Šéf opozičného SDKÚ Martin Baník tvrdí, že primátor už po roku vo funkcii rezignoval na koncepčnú prácu.
Časté výmeny
„Na úrad prišlo viac ako 170 ľudí a odišlo viac ako 140. Podľahol tlaku Smeru a zamestnal vo vedúcich funkciách amatérov a neperspektívnych ľudí. Pretože to boli najčastejšie politické nominácie, ľudí striedal. Horších nahrádzali ešte horšími, vracali sa takí, čo boli predtým vyhodení," hovorí Baník.
Mestský úrad sa dlho vyhýbal zverejňovaniu citlivých informácií na mestskej webovej stránke. Urobil tak až na základe tlaku poslancov.
O tom, že magistrát nemôže tajiť zmluvy mestských firiem, musel rozhodnúť až Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý dal za pravdu poslancovi mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici Vladimírovi Pirošíkovi. Žiadal zverejniť kúpne zmluvy o zámene pozemkov mestskej firmy MBB a súkromnej spoločnosti, ktorú považoval za nevýhodnú pre mesto.
Zastavili mrakodrap aj spaľovňu
Územný rozvoj bol živelný a často sa prijímali účelové zmeny a doplnky územného plánu. Len pod tlakom verejnosti a médií sa podarilo zastaviť kontroverzné investičné zámery ako bytový dom na Triede Hradca Králové, mrakodrap namiesto domu služieb Úsvit na Fončorde či obnovu spaľovne nebezpečného odpadu v bytovej zóne na Graniari.