BRAVÄCOVO. Obec Braväcovo v okrese Brezno sa nachádza v chránenom území Národného parku Nízke Tatry, má 2960 hektárov a až dve tretiny jej katastra tvorí les. Ako uviedla starostka obce Valéria Šperková, toto územie kedysi tvorili močaristé lesy, preto voda spôsobuje obyvateľom problémy až doteraz.
"Koho by ste sa opýtali aj v dedine, aj keď kopeme trasy kanalizácie, tak všade nám udiera voda," povedala starostka. Ako dodala k prírodným špecifikám okolia, sú radi, že majú lesy. Na druhej strane, keď napadne viacej mokrého snehu, "tak tie vetvy na konároch sú zaťažené, príde väčší nápor vetra a to vyvaľuje potom tie stromy jeden za druhým".
Ku vzniku obce rodáčka Elena Ambrózová uviedla, že toto územie osídlili Nemci. "Po týchto močariskách a po hore sa všade pásli divé svine. Nemci to nazvali, že je to svinský grúň." Ako Ambrózová dodala, postupne vznikol názov Braväcovo.
Obyvatelia horskej obce sa venujú záujmovej činnosti. "Máme tu veľa organizácií a spolkov, ktoré dokonca fungujú veľmi aktívne, svojimi podujatiami spestrujú život v dedine," pokračovala starostka. V Braväcove pôsobí napríklad ochotnícke divadlo, občianske združenie Čučoriedka, ktoré sa venuje hlavne deťom, a iné. Do života v obci sa zapájajú aj dôchodcovia. Práve vďaka záujmovým spolkom a združeniam sa podľa Šperkovej slov dodržiavanie tradícií v obci dostáva akoby do renesancie. Ľudové tradície sa totiž ešte v 60. rokoch minulého storočia zachovávali, potom sa začali dostávať do úzadia. Ambrózová priblížila jeden zo zvykov: "Na fašiangy sa chodilo s hajnalom. To je taký sprievod, ktorý chodí po domoch s muzikou a vykrúcajú domácu pani." Za to zvykol sprievod dostať odmenu v podobe slaniny, klobásy a vajíčka. Keď sa neskôr zorganizovala zábava, z vajec sa urobila praženica a jedli sa tu i klobásy a slanina. Zábava trvala tri dni, dodala Ambrózová s tým, že chlapi vtedy ani nechodili do roboty.
Medzi tradičné jedlá Braväcova patrili napríklad ťapky, ktoré tvorí cesto, zemiaky a bryndza. Cez fašiangy sa jedávajú aj pampúšiky a tiež grapne, ktoré sa pripravujú z toho istého cesta ako pampúšiky, iba majú podobu langošov. Podľa Ambrózovej v Braväcove málokto vie, že medzi tradičné jedlá patria aj myši (haruľa). Chuťovo sú podobné zemiakovým plackám.