BANSKÁ BYSTRICA. Dom svätej Alžbety v Banskej Bystrici je neziskovou organizáciou, ktorá pôsobí ako krízové stredisko pre deti a osamelých rodičov. Sú v ňom vytvorené zariadenia dočasnej starostlivosti o deti , núdzového bývania a tiež krízové centrum pre deti. Väčšina jeho obyvateľov má za sebou mimoriadne smutný osud. Možno práve preto vnímajú čaro blížiacich sa Vianoc veľmi intenzívne. „ Pre nás je to rozprávka Vianoc. Na chvíľu sa všetko zlé rozplynie a môžeme snívať. Kým opäť nepríde realita, " hovorí mladá matka Oľga Oláhová.
O malú izbičku v zariadení sa delí so svojou štvormesačnou dcérkou Radkou , priateľkou a jej synčekom Vladkom. Tomuto zvedavému a neposednému štvorročnému chlapčaťu sa stala Oľga krstnou mamou práve tak, ako sa stane jeho mama krstnou mamou Radky. Oľge vôbec neprekáža, že v izbičke nemá dostatok súkromia. V podstate ani nevie, čo to je. Obe ženy vyrástli v detskom domov a pocit bezpečia vo vlastnej izbe nikdy nepoznali. „ Máme tu teplo, dobrú starostlivosť a keď sme spolu, aspoň môžeme jedna druhej pomôcť," hovorí Oľga.
Priateľky z útulku
Na svoj osud sa Oľga nesťažuje, ona i jej spolubývajúca prežili omnoho horšie obdobia. Spoznali sa v útulku, ktorý bol pre nich dočasným riešením po opustení detského domova.
Oľga si spomína: „ V detskom domove som sa cítila ako v bavlnke a možno práve to nebolo dobré.
O všetko sme mali postarané, na ničom sme sa nemuseli podieľať. Oprali nám, navarili, umyli po nás riad. Urobili za nás všetko, ale nič nás nenaučili," posťažuje sa na bývalý systém výchovy v detských domovoch. O to ťažšie bolo postaviť sa na vlastné nohy. Všetko sa musela učiť od základov a dnes je hrdá, že jej to ide.
„ Vianoce v domove bývali nádherné a veselé. Keď som z neho odišla, vytratili sa aj moje istoty," hovorí. Nemala sa kam podieť. Jej rodičia dávno zomreli a medzi desiatimi súrodencami sa úplne popretŕhali vzťahy. „ Dvaja súrodenci bývajú dokonca v Banskej Bystrici, ale keď mi bolo najhoršie, neprichýlili ma," hovorí so smútkom.
S bábätkom sa pretĺkali ulicami
Vladko s mamou žijú v Dome sv. Alžbety už tretí rok. Našťastie, na svoj prvý rôčik života sa nepamätá. Mama s krstnou mamou sa s ním pretĺkali ako sa dalo. Dni trávili na ulici, na noc chodili do útulku. Krátko žili na rôznych ubytovniach a slobodárkach. Dieťatko zväčša prebaľovali a kŕmili v parkoch, iba na noc sa presúvali za teplom. „ Niekto by povedal, že na jednu izbičku nás je priveľa. Ale pre nás je istota. Môžeme tu byť celý deň, prať si tu, variť, starať sa o deti," hovorí Oľga. Vladko berie Radku ako sestričku a stále ju chce hladkať. Oľgu volá mamou, starou mamou aj tetou. Povie to, čo ho práve napadne. Rovnako oslovuje aj vlastnú mamu.
Advent v nemocnici
Oľga vie, že z pár eur, ktoré dostáva , vianočné zázraky neurobí. Chcela by nakúpiť aspoň pár vecí pre Radku. Bude ich potrebovať počas častých hospitalizácií v nemocnici. Dievčatko sa totiž narodilo s vážnym rázštepom hornej pery a podnebia. Prvý krát ju operovali, keď mala pár týždňov. Teraz ju čaká vážnejšia operácia, v podstate nanovo jej musia vytvoriť podnebie.
„Robí nám to vážne problémy, lebo dieťatko nemôže poriadne piť ," povedala nám mama. Termín operácie zatiaľ nepozná, no rada by Vianoce strávila mimo nemocnice. Radkin otec sa o dieťa a matku stará, dvojica však nemá kde bývať. V zariadení manželské páry bývať nemôžu.
Malá izbička pre štyroch ľudí. Oľga je však rada, že majú strechu nad hlavou a teplo
„Pre mňa by bolo najkrajším vianočným darčekom, keby nám niekto pomohol s akýmkoľvek skromným, no samostatným bývaním. Chceli by sme žiť ako rodina."
S týraním sa vyrovnáva dodnes
Pani Edita je na prvý pohľad mladá, príťažlivá žena. Pri komunikácii s ňou však rýchlo zistíte, že trpí psychickým ochorením. Spúšťačom bolo dlhodobé psychické týranie zo strany partnera. „ Zlomilo ma to a dodnes o tom nedokážem poriadne hovoriť," povedala nám. So svojimi troma deťmi by chcela stráviť Vianoce u svojej matky. Teší sa na ne každý rok o to viac, že v detstve ich nepoznala. Jej otec bol členom cirkvi, ktorá slávenie Vianoc zavrhovala.
Vianoce na dvakrát
Ekonómka Domu sv. Alžbety Eva Dianová hovorí, že v zariadení oslavujú Vianoce na dvakrát. Po prvý krát asi týždeň pred Štedrým dňom, keď sú všetci obyvatelia ešte spolu. Navarí sa kapustnica, pripraví stromček aj malé darčeky. Na skutočné Vianoce časť klientov odchádza k rodinám, ak ich do nich prijmú. Tie ženy a deti, ktoré ostanú, sa snažia vytvoriť si vianočnú atmosféru aj na druhýkrát.
„Ich príjmy sú veľmi nízke, preto sa im snažíme na Vianoce pomôcť aj cez rôzne projekty," dodala Eva Dianová. Vlani dostali deti a ich mamy pyžamá, čo ich veľmi potešilo. Veľmi túžia aj po spoločnom darčeku - elektrickom sporáku do zariadenia.. Tie dva, na ktorých môžu variť, síce ešte fungujú, ale pri častom pečení vypovedali poslušnosť trúby. A bez nich je príprava vianočného pečiva problémom.
