BANSKÁ BYSTRICA. Vyťať si živý stromček kúsok za dedinou či mestom, patrilo ešte pred niekoľkými desaťročiami k neodmysliteľnému „folklóru" Vianoc. Tento nešvár sa postupne vytráca, hoci hlavne na dedinách sa s ním lesníci stále stretávajú.
Hlavný inžinier Mestských lesov Banská Bystrica Eduard Apfel povedal, že v predvianočnom období posilňujú služby predovšetkým v blízkosti niektorých obcí. „Ak vinníka prichytíme pri čine, môžeme mu uložiť blokovú pokutu a stromček mu zhabať," dodal.
V minulosti dodávali mestské lesy stromčeky aj na predaj, v posledných rokoch od toho upustili. „Zákazník má záujem predovšetkým o stromy pekného vzrastu, aké sa dajú dopestovať hlavne na plantážach. Tie my nevlastníme a hromadný výrub stromčekov by nám navyše znehodnotil lesný porast," dodal.
Každoročne však Mestské lesy venujú niekoľko stromčekov do blízkych domovov dôchodcov a sociálnych zariadení.
Umelý neznamená ekologický
Ivan Rybár zo Správy CHKO Poľana potvrdil, že v minulosti boli výruby časté aj na územiach so zvýšeným stupňom ochrany prírody, dnes sa tak deje iba ojedinele.
Živý stromček však podľa neho zaznamenáva v súčasnosti návrat. Kým v minulosti boli ľudia presvedčení, že ak si kúpia umelý stromček, chránia tým les, dnes sú pohľady naň úplne odlišné.
„S ekologickým správaním nemajú umelé stromčeky veľa spoločného. Sú vyrobené z PVC, problematická je ich výroba aj likvidácia. Navyše treba vziať do úvahy, že väčšinou sú vyrobené v Ázii a na náš trh museli prekonať stovky kilometrov, čo má tiež dopad na životné prostredie," povedal.
Živé stromčeky majú podľa neho vo vianočnej tradícii opodstatnenie. „Len by to nemalo byť kontraproduktívne, aby sa ľudia opäť neuchyľovali k tomu, že stromček si budú chcieť zadovážiť načierno v najbližšej hore," dodal. Podľa neho by mali ľudia kupovať iba legálne nadobudnuté stromčeky.
Spríjemňuje nám Vianoce už dlhé roky
Obyčaj prinášať do domu ihličnatý stromček a zdobiť ho, sa na Slovensko šírila z nemeckých a rakúskych miest približne od konca 18. storočia. Spočiatku sa však týkala iba mestského prostredia.
Z módnej novinky sa za relatívne krátky čas stal symbol Vianoc aj v roľníckej kultúre a už v druhej polovici 19. storočia sa s ním stretávame aj na slovenskom vidieku.
Naši predkovia stromčeky vešali spočiatku na strop nad stôl. Až neskôr začali stromček osadzovať do podstavcov stojacich na dlážke.
