Keď si manželia Strmeňoví zobrali Norberta z detského domova mal dva a pol roka. Teraz má päť, je krásny, vie všetky písmená veľkej abecedy, a postupne sa ukazuje, ako veľmi bol nechcený. Chlapcova biologická matka sa momentálne vyskytuje niekde v Čechách. Počas tehotenstva s Norkom sa liečila na pohlavnú chorobu, otec, recidivista a narkoman je vo výkone trestu. Dieťa opatrovala prastará mama. Vídavali ich v reštaurácii na železničnej stanici. Malý sa motal okolo stolov, chlapi, čo tam chodili obedovať ho kŕmili knedľami a segedínskym guľášom .Že už v prenatálnom veku, čiže v brušku matky dostával veľké dávky antibiotík, to sa pestúni dozvedeli až keď im bol súdne zverený. Až keď mu išli dať urobiť psychologické testy, lebo z decáku žiadne nemal, prvý raz videli jeho zdravotnú dokumentáciu.
Daň z dedičstva
Norko je hyperaktívny, ťažko zvládnuteľný. Často býva chorý, a ešte stále sa nezasýtil .Berie druhým z taniera, vylizuje zostatky. Robí to hlavne v spoločnosti cudzích ľudí. „Možno z pretrvávajúceho strachu, že nám odbudne, možno je to preexponovaný pud sebazáchovy. Zažili sme situácie keď dopíjal zo šálok kávovú usadeninu. Misu so zákuskami sme museli držať nad hlavou. Zatláča nás to do izolácie. Nechodíme k priateľom a známym, neprijímame návštevy. Odkedy ho máme ešte sme sa pokojne nenajedli. Je to ťažké, bolestné, a oberá nás to o množstvo energie," hovorí bez okolkov Norkova pestúnska mama, Iveta Strmeňová.
Teší sa na Ježiška
Dom v tichej podbrezovskej uličke je pripravený na Vianoce. Všetky veci, ktoré majú ozvláštniť dni pokoja sú výsledkom Ivetinho výtvarného cítenia a vkusu. Tohto roku sa rozhodla pre slovenský stromček. Budú na ňom perníky, jabĺčka a ozdoby aké krášlili smrečky na dedinách. „Musíme byť totiž so sladkosťami opatrní. Norko má reflux piateho stupňa, čo znamená, že by vôbec nemal jesť čokoládu. Niekedy mi ale nedá srdce, a trochu to poruším," priznáva Iveta. Rovnako otvorene hovorí, že rozhodnutie dať malému človiečikovi ozajstný domov narušilo zabehnutý chod domácnosti viac, než predpokladala. Vznikajú konflikty. Každý ho miluje, všetkých zamestnáva.
To často neurobia vlastní
Chlapec má problémy s prieduškami. Z obáv, aby sa opakované nádchy a kašle nevyvinuli do ťažkej formy, sami, na základe vlastných pozorovaní mu zabezpečili odbornú liečbu. Navštevujú s ním špecializovanú ambulanciu Šrobárovho ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Starom Smokovci. Dva razy mu vybavili v Tatrách trojtýždňový ozdravný pobyt. Trikrát s ním boli pri mori. Vyhľadali najlepšiu psychologičku ktorá rieši chlapcovu poruchu správania. Pred pár dňami ho vyšetril neurológ. Objavila sa totiž nová diagnóza. Jej vonkajším prejavom sú tiky. Chlapec si všetko vydobýja plačom. „Myslela som si, že pomaly sa niekam posunieme, ale zisťujem, že je to naopak. Na manžela to platí, ja chcem aby pochopil, že tadiaľ cesta nevedie".
Hovorí im maminka a ocko
Iveta sa snaží dieťaťu nahradiť nedostatok lásky. Niekedy sa však nedokáže zbaviť pocitu, že ich má rád iba pre jedlo. Pritúli sa iba vtedy, keď to sám potrebuje. Na otázku či počíta, že si ho jedného dňa príde zobrať biologická matka povedala: „ To je dilema. Moja , manželova, synova, ktorý je pre Norka Veľký brat, mojej mamy, ktorú by to položilo, každého z nás. Ak si ale si dosadím do rovnakej situácie seba a vlastné dieťa, nie je čo riešiť. Matka je len jedna." Norkova im síce tvrdí, že ho chce späť, ale napadne ju to len vtedy, keď jej sami zavolajú, aby vedela, že je chlapec v poriadku. Keby to myslela vážne, už dávno zvoní pri dverách. Ešte ani raz ho nenavštívila. Okrem toho je údajne opäť tehotná. Iveta by bola náchylnejšia uveriť otcovi. V listoch ich pravidelne prosí, aby mu chlapca opatrovali, vraj si s ním plánuje budúcnosť. Výkon trestu mu končí v roku 2011.Či je schopný zamestnať sa ,zabezpečiť pre oboch bývanie, vytvárať dieťaťu podmienky pre život, a starať sa o jeho zdravie netuší, a zrejme ani on sám. Nariek tomu Norko je a zostane za každých okolností súčasťou ich života. Sú pripravení pomáhať mu. Už dnes má konte taký obnos že zaskočil aj pracovníčku sociálky. Rodine opatrne naznačila, že by to nemali až tak preháňať.