BANSKÁ BYSTRICA. Dom Božieho milosrdenstva v Banskej Bystrici, ktorého súčasťou je aj hospic a domov sociálnych služieb , neprerušil činnosť ani počas sviatkov. Hoci ide o zariadenia, kde nie je veľa dôvodov na radosť, adventný a vianočný čas tu má svoje pevné miesto a význam. Z domova sociálnych služieb časť pacientov odišla na Vianoce k príbuzným, pre ostatných pripravili Vianoce, ktoré sa mali čo najviac podobať tým, na ktoré boli starí ľudia zvyknutí.
Želania pacienta sú zákonom
Vedúca sestra Anna Michňová hovorí, že aj počas Vianoc sa celý rytmus zariadenia prispôsoboval požiadavkám klientov. Žiadne vstávanie o šiestej a meranie teploty, obed v presne stanovenú hodinu, či klasický nemocničný režim. Hospice totiž okrem zdravotnej starostlivosti poskytujú nadstavbu - komplexné sprevádzanie pacienta pri odchode zo života. Všetko sa tu preto riadi želaniami a potrebami pacientov. Ich súčasťou je sociálna a psychologická pomoc pacientom a ich rodinám a garancia zachovania ľudskej dôstojnosti.
„ Tu je jednoducho pánom pacient," hovorí Anna Michňová. Uvarí sa mu to, na čo má chuť, hoci neraz kvôli chorobe dokáže z jedla zjesť iba lyžičku - dve. Jedlo sa mu podáva vtedy, keď to chce on, dovtedy mu ho uložia v špeciálnych termoboxoch. Ak má chuť na dúšok z cigaretky, nik mu ju nezakáže. Musia ho však sprevádzať do priestorov, kde sa fajčiť smie.
Zaklopú na dvere aj tým, čo sú v kóme
Úcta k človeku a životu. Aj tak sa dá v skratke opísať postoj k ľuďom, ktorí sú umiestnení v hospici. Je úplnou samozrejmosťou, že sestry a ostatný personál pri každom vstupe na izbu najprv zaklopú na dvere . A to dokonca aj v prípade, ak ide o pacientov v kóme. V súčasnosti majú takéto pacientky dve, jedna z nich kedysi sama pracovala ako sestrička na chirurgii. V kóme leží už rok. Nádej na ich návrat do života v hospici stále nevzdávajú, jednou z možností je aj bazálna stimulácia. Anna Michňová vysvetľuje: „ Existuje veľmi presný postup tejto stimulácie, ktorý uplatňujme." Miloval chorý v minulosti kávu? Uvaria im ju a priložia doslova pod nos. Púšťajú im z cédéčiek obľúbenú hudbu, alebo rozhovor členov rodiny. Čo ak sa v podvedomí predsa len spustí svetielko nádeje?
Štát hospice nedocenil
Prvé hospice pre terminálne chorých ľudí začali na Slovensku vznikať od roku 2005, pričom svet nás výrazne predstihol. Za zakladateľku hospicovej starostlivosti sa považuje Cecily Saunders, ktorá založila prvý hospic v Anglicku už v 60. rokoch minulého storočia. Tejto zdravotnej sestre odkázal nevyliečiteľne chorý pacient, o ktorého sa starala, 500 libier. Mala sa pustiť do založenia zariadenia pre terminálne chorých ľudí. Stačilo to na pár okien , Cecily Saunders však okolo nich dokázala vystavať časom nielen samotný dom, ale aj celý hospicový systém. Ten napriek svojej potrebnosti nie je na Slovensku stále dostatočne docenený zo strany štátu, ani zdravotných poisťovní.
Finančná riaditeľka hospicu Magdaléna Veselská povedala, že po finančnej stránke sú hospice podhodnotené, čo môže mať až likvidačný charakter. Mesačný deficit v hospici predstavuje mesačne sumu od 5 - 10 tisíc eur. Aj to je dôvod, prečo diecézny biskup Rudolf Baláž otvoril 23. novembra výzvu na finančnú pomoc trpiacim pacientom prostredníctvom Fondu na podporu hospicovej starostlivosti Europomoc. „ Zatiaľ sa pomoc sústredila na finančné zbierky vo farnostiach, pripravujeme však aj verejnú zbierku," povedala Magdaléna Veselská. V prípade, že sa rozhodnete akýmkoľvek spôsobom podporiť trpiacich pacientov vo finálnom štádiu života, viac informácií sa dozviete na webovej stránke www.europomoc.sk.
