BANSKÁ BYSTRICA. Epidemiológovia Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskobystrickom kraji (BBSK) zaznamenali od začiatku tohto roku do dnešného dňa 465 prípadov ochorení na vírusový zápal pečene typu A (hepatitída typu A - žltačka), čo predstavuje chorobnosť 71 prípadov na 100 tisíc obyvateľov.
Región tak dosiahol najvyššiu chorobnosť za posledných 10 rokov a BBSK sa tak dostal v rámci Slovenska na druhé miesto hneď za Košický kraj. "Zvýšenie počtu chorých na žltačku stúpol oproti roku 2000 takmer o 50 percent. Ochorenia sa vyskytli vo všetkých okresoch kraja s výnimkou okresov Revúca a Žarnovica, kde dosiaľ nebol zaznamenaný v tomto roku ani jeden prípad hepatitídy typu A. V rámci kraja najvyššiu chorobnosť na žltačku má okres Zvolen, Lučenec, Poltár a Detva," uviedla vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ Mária Avdičová. Zdôraznila, že napriek tomu, že vírusový zápal pečene typu A je predovšetkým choroba detí, tentoraz sa vyskytla aj vo vyšších vekových skupinách, pričom výnimkou nebolo ani ochorenie u 65-ročných a starších ľudí. Chorobnosť u 5 až 9-ročných detí je stále najvyššia a to 261 prípadov na 100 tisíc obyvateľov v tejto vekovej skupine. Až 43 percent ochorení sa však vyskytlo u dospelých osôb vo veku 20 rokov a starších. "Žltačka tak už nie je len typickou chorobou detí, ale presúva aj do vyšších vekových skupín ľudí, ktorí sa vzhľadom na dlhoročný nízky výskyt s nákazou nestretli, nie sú odolní a sú teda na žltačku vnímavejší," doplnila epidemiologička. Ochorenie spôsobuje vírus žltačky typu A, ktorý je hepatotropný, čo znamená, že poškodzuje bunky pečene. Keďže je to vírus, kauzálna liečba nie je k dispozícii. Neexistuje liek, ktorý by priamo tento vírus ničil. Ochorenie sa lieči symptomaticky. Potlačujú sa jeho príznaky a keďže sú napadnuté bunky pečene, ktoré si neplnia svoju funkciu, najdôležitejšia v liečbe je šetriaca diéta - obmedzenie potravín náročných na metabolizmus pečene, ako sú napríklad tuky.
Potrebné je aj zníženie telesnej námahy, najlepšie pokojom na lôžku. "Ochorenie sa prenáša fekálno-orálnou cestou, chorý vírusy vylučuje stolicou a k prenosu dochádza kontamináciou predmetov, potravín či vody. Najčastejšia forma je priamy kontakt, keď chorý kontaminuje prostredie a ľudí vo svojom bezprostrednom okolí. Potvrdené prípady sú hospitalizované, hospitalizácia sa riadi závažnosťou klinického obrazu, ktorá je daná najmä výškou pečeňových testov. Čím sú vyššie, tým je priebeh ochorenia dramatickejší," spresnila Avdičová.
Na vrchole ochorenia vylučujú pacienti najviac vírusov a ich stolica je najinfekčnejšia. Keď pacient zožltne, počet vírusov začína klesať. Do prepuknutia najväčších príznakov, teda kým je pacient najinfekčnejší, nie je izolovaný. Pri nedodržaní zásad osobnej hygieny nakazí svoje okolie a môže tak byť zdrojom epidémie. "Na prvom mieste pri tejto chorobe je dodržiavanie osobnej hygieny. Na nedávnom celoslovenskom stretnutí odborníkov sme sa dohodli, že budeme opäť iniciovať zdravotno-výchovné akcie na školách so zámerom docieliť, aby si deti po použití toalety umývali ruky. Chceme v tomto smere zaangažovať aj médiá, ktoré vhodnou formou budú pripomínať potrebu dodržiavania osobnej hygieny ako najúčinnejšieho nástroja prevencie proti žltačke. Druhou účinnou formou je očkovanie, ktoré sa však poskytuje len v ohnisku nákazy najneskôr do dvoch týždňov od kontaktu," uzavrela epidemiologička.
