Marek si začal s automatmi ako keď naštartujete auto, chvíľu zahrievate motor a potom dupnete na plyn. Päť korún, desať, päťdesiat, päťsto. Prudký vzostup, krátka prestávka, v medzičase trochu marišky,„absťák" a zrazu sa viezol. Rozprával nám o sebe pred piatimi rokmi, čistý, a zhruba rovnaký čas po liečbe.
„Viete ako to beží. Podnikateľovi požičia každý. Neskôr si už požičiavate aj od takých ľudí, s ktorými sa nechcete stýkať, ale dlžoba je dlžoba. Skrátka, jednu pôžičku som zakrýval druhou. Debetmi, rýchlymi transakciami, kadejako. Človek sa ľahko zamotá, no potom roky trvá, kým sa z tých sračiek dostane."
Mnohých veriteľov vyplatila jeho mama.
Rozhodnutie
Nástup do liečebne označil Marek za nedefinovateľnú potrebu skryť sa, lebo už nevedel, čo ďalej.
„Nedali mi tam lieky, no veľa som sa rozprával. Odporúčam to každému. Je to ako keď sa žene vysype kabelka, a potom si všetko, všetok ten neporiadok pekne poukladá. Prosto, ukážu cestu. Je na každom, či sa ňou dá."
Marek Vagaday otvorene priznáva, že ešte aj dnes, pomaly desať rokov po terapii urobí podvedome ťah, ktorý je na hrane, a nebyť pevnej vôle, znovu je tam kde bol. Farbisto popisuje ako nedávno, pri pohľade do herne automaticky siahol do vrecka.
„Prosto, láka to. Viem, že som typ človeka, ktorý nemôže skúsiť ťažké drogy, lebo by mi zachutilo. Mne chutí všetko, čo dráždi fantáziu. Dobré aj zlé. Od kníh, cez počítače, drogy, alkohol. Lenže na rozdiel od začiatočníkov viem ako mi je teraz a kam ma automaty dostali.
Trochu smútku na konci roka
Marek sa medzi časom oženil, má trojročného syna, a robí všetko preto, aby ho dostal do striedavej opatery. Manželstvo sa totiž rozpadá. Zariaďuje si prácu s kolegami, aby mohol Gabrielovi venovať maximum vymedzeného času. Okrem viet, že svoje dieťa miluje, že je to obojstranné, a malý mu to dáva denne najavo, nič zo súkromia nerozpitvával.
„Vianoce boli úmerné stavu. Tešil som sa na ne zo všetkých najviac, lebo je už rozumný. Masírovali sme mu hlavičku Ježiškom a darčekmi, chcel som si to užiť. Manželka odišla k rodičom na štedrý deň. Dohodli sme sa, že ja mu odovzdám darčeky ráno, takže takto som bol pritom." Otázku, či vzhľadom na pozíciu abstinujúceho gemblera všetko zvládne zrejme čakal.
„Alkohol neprichádza do úvahy, lebo vtedy som bohovsky krásny a bohovsky múdry. Možno nejaké to tľapkanie po pleci, akože kamarát môj dobrý znesiem, ale žiadne excesy. Jedným slovom, nechcem sa dostať do štádia či niečo ukontrolujem - neukontrolujem. Nechcem aby ma v abstinečnom stave zalieval studený pot. Môže sa stať, že sa človek pošmykne, len nech sa to nesnaží zdôvodniť vyhováračkami, akože išiel som okolo herne a nezvládol som to. Ja mám chuť hrať dodnes. To ale neznamená, že musím chuti urobiť zadosť."
