BANSKÁ BYSTRICA. Okolo karanténnych staníc pre spoločenské zvieratá na Slovensku je v súčasnosti poriadne horúco. Negatívnu kampaň odštartovala relácia Reportéri ČT, ktorá ich prirovnala ku koncentračným táborom, v ktorých zvieratá bezmocne čakajú na smrť. Zabiť psa je vraj na Slovensku rovnako jednoduché ako zabiť muchu, pričom v susedných Čechách by to bol bez schválenia veterinára trestný čin. Reportáž rozvírila stojaté vody, bude mať zrejme dohru aj v zmene legislatívy. Poslankyňa NR SR Tatiana Rosová už prisľúbila iniciovať zmeny v legislatíve a sprísniť zákon na ochranu zvierat.
Hoci česká reportérka skrytou kamerou nasnímala aj konkrétny prípad - karanténnu stanicu v Žiari nad Hronom, viaceré združenia na ochranu zvierat upozornili, že situácia je analogická aj pre ďalšie karanténne stanice na Slovensku. Zaujímalo nás preto, za akých podmienok je možné utratiť zviera v karanténnej stanici, ktorej zriaďovateľom je mesto Banská Bystrica a koľko takýchto prípadov v poslednom čase zaznamenali. Podľa hovorkyne primátora Moniky Pastuchovej je možné zviera bezbolestne usmrtiť iba v dôsledku nevyliečiteľnej choroby, závažného a rozsiahleho poranenie, či veku. Tiež v prípadoch, ak trpí nepretržitou bolesťou, alebo ak pre nechcené zviera nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť. „ Bezbolestné usmrtenie zvieraťa môže vykonať iba veterinárny lekár," dodala hovorkyňa.
Čakajú 60 dní
K eutanázii prichádza najčastejšie kvôli nevyliečiteľnej chorobe. Naopak, zriedka sa tak stane z dôvodu nemožného zabezpečenia náhradnej starostlivosti. „ To znamená, ak je zviera v zariadení umiestnené dlhšie ako 60 dní a do tej doby nebol záujem o jeho adoptovanie," dodala hovorkyňa.
Vlani kvôli nevyliečiteľnej chorobe utratili 41 zvierat a 16 z dôvodu prekročenia limitu pobytu v zariadení z celkového počtu 423 odchytených zvierat. Z nich sa podarilo dať na adopciu 280 zvierat.
V kastračnom programe Slovensko zaostáva
Mária Hricová z občianskeho združenia Súcit a pomoc je presvedčená, že za zlou situáciou karanténnych staníc je nedostatočná slovenská legislatíva, podcenenie kastračného programu a takmer žiadna osveta. „ V tomto smere je Slovensko naozaj doslova na úrovni rozvojových krajín," dodala. Sprísnenie legislatívy je podľa nej nevyhnutnosťou.
„ Keby sa dôsledne uplatňoval kastračný program a zvýšili by sa postihy za týranie zvierat, nemali by sme dnes preplnené karanténne stanice a s tým spojené problémy, " dodala.
Kastračný program považuje za dôležitý aj Dominika Homolová, predsedníčka občianskeho združenia Pes v núdzi, ktoré sa dlhodobo snaží o prevádzkovanie banskobystrickej karanténnej stanice. Tá sídli vo Zvolene. „ Už predchádzajúce vedenie mesta sme dlhodobo upozorňovali na rozsiahle nedostatky v karanténnej stanici, no nepochodili sme," dodala. V prípade, že by sa im podarilo získať karanténnu stanicu do svojej správy, sú pripravení postaviť ju na kvalitatívne vyššiu úroveň a riešiť všetky spomenuté problémy. Občianske združenie chce preto v krátkom čase iniciovať stretnutie s novým primátorom Petrom Gogolom.
„ Veríme, že vedenie mesta naše argumenty zváži a starostlivosť o opustené zvieratá nadobudne nový rozmer. Pán Gogola sa vždy prezentoval ako človek s blízkym vzťahom k prírode, preto do neho vkladáme veľkú nádej," dodala.
