BANSKÁ BYSTRICA. Mesto je podľa predbežných výsledkov merania SHMÚ druhým najprašnejším na Slovensku. V minulom roku dosiahol počet dní zo zvýšenou hodnotou prachu v ovzduší 141. V porovnaní s rokom 2009 to predstavuje nárast nárast o 65 dní. Dôvodov je hneď niekoľko. Automatická meracia stanica je od roku 2008 dopravnou stanicou. Tá je umiestnená na najfrekventovanejšej križovatke v meste. Vplyv na namerané hodnoty tak má najmä doprava, intenzita ktorej neustále rastie. Kým v minulosti k prašnosti v meste prispieval aj cementárenský a drevársky priemysel, dnes má svoj podiel na jej zvyšovaní i výstavba severného obchvatu v rámci rýchlostnej komunikácie R1.
Prispieva aj vykurovacia sezóna
V zimnom období zhoršuje situáciu i vykurovanie pevným palivom, ktoré stále patrí medzi najlacnejšie. „Tento vplyv nie je zanedbateľný, keďže k väčšine prekročení limitnej hodnoty dochádza vo vykurovacom období," povedal Andrej Bohdaň, z oddelenia ochrany ovzdušia Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici. Svoj podiel na nameraných hodnotách majú aj nepriaznivé klimatické podmienky, paradoxne veľký počet dní s nízkou rýchlosťou vetra alebo bezvetrím. „Tieto faktory majú významný podiel na imisiách a sú ťažko ovplyvniteľné lokálnymi opatreniami, čo samozrejme sťažuje riešenie kvality ovzdušia," povedal Bohdaň. Prachové častice, ktoré nesú označenie PM10 predstavujú riziko pre zdravie človeka. Pôsobia dráždivo na dýchacie cesty. Ako uvádza internetová stránka SHMÚ z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zisťuje k zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy.
Globálny záber
Situáciu s prašnosťou v meste dlhodobo sleduje aj magistrát. „Treba si uvedomiť, že rýchle a efektívne riešenia na zlepšenie stavu v ovzduší neexistujú. Mám tým na mysli napríklad plošný zákaz spaľovania dreva, či absolútny zákaz prejazdu automobilov pri Hrone," povedal Peter Graus, z oddelenia životného prostredia MsÚ v Banskej Bystrici. Ako ďalej pokračoval, opatrenia si vyžadujú globálny záber, dlhší časový horizont či sprísnenie legislatívy pretože lokálne opatrenia založené na báze umývania ciest nepomôžu. K zamedzeniu prašnosti by však mohlo prispieť obmedzenie dopravy a teda používanie vozidiel, len keď je to nevyhnutné či podpora automobilov s nízkymi alebo nulovými emisiami. Občania môžu prispieť aj šetrením tepelnej energie a používaním ekologických palív. V priemysle hrá dôležitú úlohu dodržiavanie emisných limitov.
„Bremeno zodpovednosti a hľadanie riešení nie je len na samotnom Meste Banská Bystrica, ale táto úloha prináleží celej našej spoločnosti, ktorá ešte stále veľmi podceňuje dopad environmentálnych a pre obyvateľa tak obávaných zdravotných rizík," povedal Graus. Banskú Bystricu predbehol prašnosťou už len Ružomberok.
Európsky problém
Informácie o prekračovaní limitnej hodnoty prachu sú zverejňované na úradnej tabuli mesta a jeho webovej stránke.
Znečistenie ovzdušia časticami PM10 predstavuje v súčasnosti najväčší problém kvality ovzdušia a to nielen na Slovensku, ale ja vo väčšine európskych štátov.
