BREZNO. Pani Mária Šajgalíková robila dlhé roky konštruktérku v bývalej Mostárni Brezno. Je na dôchodku, no nemá kilá navyše, ani oči vyťahané od obrazovky. Službu, ktorá si vyžaduje precíznosť, neustálu pozornosť a hlavne pohyb prevzala po manželovi. Trikrát denne, či prší, alebo zachádza za nechty meria cestu na pozemok, kde je miestna základná klimatologická stanica. Zozbierané informácie o maximálnych, najnižších, suchých a vlhkých teplotách, o prízemných mrazoch, daždi, búrkach, vetre, hmlách, či pripadol sneh, ale napríklad aj koľko váži hlási Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Banskej Bystrici.
Návštevy sú zriedkavé
Raz mesačne všetky údaje, ktoré vedie v denníkoch zosumarizuje do výkazu a posiela do centrály v Bratislave. Okrem toho denne „obehne“ Hron, aby zistila o koľko stúpla, alebo klesla jeho hladina. V lete na bicykli, v zime a v zlom počasí peši. Meracie zariadenie je na pozemku základnej školy. Zabezpečený, uzamknutý, deti naň môžu iba v jej prítomnosti a s učiteľom. Záujem o stanicu záleží od záujmu pedagóga.
O svojich predchodcoch Mária veľa nevie. „Spomínam si na profesora Klimenta z bývalej poľnohospodárskej školy na Banisku. Neviem, či bol začiatočník, alebo niekoho pokračovateľ, ani kto to prebral po ňom. Istý čas robil merania tunajší školník.
Osud si vybral náhradníka
Manžel pani Šajgalíkovej pracoval pri televíznom vykrývači na Chopku. Chodili tam aj meteorológovia. Keď odchádzal na dôchodok ponúkli mu, aby vzal službu v Brezne. Bol nesmierne pedantný a mal tú prácu rád. Všetko zmenil jediný okamih. Pri oberaní ovocia nešťastne spadol a pretrhol si miechu. Trápil sa ešte štyri mesiace. Myslím si, že chcel, aby som ho nahradila. Ak to vie, určite je rád. Raz mi totiž povedal, ak môžeš, nechaj si to“.
Počasie je permanentný stav
Pani Mária má denne pred sebou údaje, ktoré môže porovnávať. Prekvapujú ju tohtoročné teplotné rozdiely v medzi jednotlivými regiónmi a ich geografickou polohu. „V Brezne máme mínus šesť a z Piešťan hlásia mínus štrnásť. Menia sa javy aj pri letných búrkach. Niekedy s nimi prichádza taká tma, že nevidno na koniec záhrady. Našťastie, záplavy nás zatiaľ obchádzajú.
Na otázku, či dokáže vypnúť, nevšímať si čo sa deje na oblohe a pod ňou povedala: „To sa nedá. Všade chodím s tužkou a lístočkami po vreckách“.
