SEBEDÍN – BEČOV. Na začiatku leta oslávi 98 rokov, no vysoký vek akoby nevnímala. Keď sústredene maľuje krajinku so stromami, ruka sa jej takmer nezachveje, ťahy sú presné a precízne.
Šarlotu Andelovú, ktorá žije v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v Sebedíne–Bečove múzy milovali po celý život. Internetový zoznam osobností divadelného umenia Theisa ju vyzdvihuje ako známu šepkárku, mnohí ľudia si ju však pamätajú aj z banskobystrickej Štátnej opery a Národného domu.
Ako členka divadelného orchestra sa venovala hre na klavír. Dodnes si nostalgicky vzdychne pri predstave, že jej ruky blúdia po čiernobielych klávesoch.
„Môcť si tak ešte niekedy zahrať. Ale prsty by ma už asi neposlúchali," usmeje sa. Ako poklad si odkladá fotografie z posledného koncertu, cíti za nimi potlesk a noblesu.
Hoci je dnes odkázaná na invalidný vozík a takmer prišla o sluch, nič jej nebráni tomu, aby sa venovala ďalšej veľkej záľube – maľovaniu.
Najradšej kreslí ceruzkou a pastelkami, ale používa aj voskovky a vodové farby. Zvyčajne ich nosí uložené v bočnej časti vozíka, aby ich mala v prípade potreby vždy po ruke. Nad témou, ktorá ju zaujme, dokáže presedieť aj dve hodiny a pohrá sa s každým detailom.
Od strašiakov po Pandorinu skrinku
Riaditeľovi domova Františkovi Valenčíkovi visia dve pôvabné krajinky pani Šarloty aj v riaditeľni. V domove dokonca zvažujú, že na jar pripravia Šarlote Andelovej vo svojich vlastných priestoroch vernisáž.
„Sociálni pracovníci sa našim klientom venujú v rámci takzvaného individuálneho plánu rozvoja," hovorí riaditeľ. Dokážu odhaliť talent a nevtieravou formou ho ďalej rozvíjať.
Výtvarné pole je otvorené aj klientom, ktorých už ruka veľmi neposlúcha. Dôležité je chcieť a vedieť sa z práce tešiť. A to aj v prípadoch, ak už niektorí zvládnu iba vyfarbenie omaľovánky.
„Každoročne sa stretávame aj s klientmi z ďalších domovov, aby si medzi sebou zmerali sily v dôvtipe a šikovnosti. Tvorili už strašiakov do maku, vtáčie hniezda, rafinované pasce na myši a v tomto roku možno príde na rad Pandorina skrinka so sociálnymi problémami," dodal riaditeľ.
S lupou na krížovky
Šarlota Andelová nie je jedinou klientkou domova, ktorá dokáže robiť malé zázraky. Jej priateľke Zite Civáňovej ťahá na 94, no stále dokáže vylúštiť všetky krížovky nielen v slovenčine, ale aj češtine. Krížovkárskych pomocníkov takmer nepoužíva, všetky výrazy má v hlave.
Sociálna pracovníčka pochváli jej pamäť, ktorou sa môže porovnávať s ľuďmi, mladšími o niekoľko desaťročí. Jediný problém jej robia oči a tak pri krížovkách, vytlačených malými písmenkami, si vypomáha lupou.
Aj 88- ročná Helena Gajdošová má zázračné ruky. Háčkuje nádherné dečky, ktoré zvyčajne rozdáva ľuďom do daru.
